Rím 1884 (Taliansko)

Rím - Vatikán
Rím - Vatikán

Vatikánsky mestský štát, je najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje Baziliku sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a vatikánske záhrady. K Vatikánu tiež patria aj tzv. extrateritoriálne územia - patriarchálne baziliky a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo.

                                 Pápež Lev XIII.

Pápež Lev XIII.
Pápež Lev XIII.
Rodisko Leva XIII. - Carpineto Romano
Rodisko Leva XIII. - Carpineto Romano

Lev XIII. (lat. Leo Tercius Decimus), vl. menom Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci, (* 2. august 1810, Carpineto Romano - † 20. júl 1903, Rím) bol taliansky duchovný a 256. rímsky pápež (v období rokov 1878 - 1903).

Pochádzal z aristokratickej rodiny. Študoval vo Viterbe (v r. 1818 - 1824), v rímskom seminári (v r. 1824 - 1832) a na diplomatickej akadémii pre šľachtických kňazov (v r. 1832 - 1837). Po kňazskej vysviacke v roku 1837 pracoval v štátnom sekretariáte a neskôr tri roky (v r. 1843 - 1846) zastával post apoštolského nuncia v Belgicku. Tu sa Pecci stal stúpencom zblíženia s vládami najväčších európskych mocností, najmä so zoskupeniami štátov, ktoré v určitej miere vystupovali proti Taliansku, lebo podľa neho oslabenie Talianska bolo nevyhnutným predpokladom obrodenia pápežstva. Sníval o rozpade Talianska na federáciu malých republík vedenú Svätou stolicou.

Jeho neuvážené podporovanie episkopátu proti vláde, viedlo kráľa Leopolda I. k tomu, že požiadal pápeža Gregora XVI. o jeho odvolanie.

V roku 1846 sa Pecci stal arcibiskupom v Perugii. Jeho arcidiecéza bola hlavným dejiskom vojenských akcií v čase bojov za zjednotenie Talianska. V roku 1853 bol vymenovaný za kardinála.

Ako biskup protestoval proti anexii Perugie Sardíniou v roku 1860. Zmodernizoval učebné osnovy svojho seminára, roku 1859 založil Akadémiu svätého Tomáša Akvinského a začal sa angažovať za obnovenie priateľských vzťahov medzi katolicizmom a súčasnou kultúrou. V konkláve vo februári 1878 bol zvolený za pápeža ako rozumný umiernenec.

Jeho voľba za pápeža sa konala v časoch keď Vatikán bol ovládaný talianskou vládou. Samotný priebeh konkláve bol bezproblémový. Už na druhý deň, tridsaťšesť hodín po jeho otvorení, bol známy zvolený kandidát. Po zvolení za pápeža si dal meno Lev XIII. Výber mena naznačoval, že bude pevne brániť záujmy cirkvi, ako ich bránili jeho predchodcovia, nositelia toho istého mena v stredoveku, bojovníci za nadvládu duchovnej moci nad svetskou.

Nový pápež hneď ukázal svoju tvrdú povahu, keď napr. švajčiarskej garde odňal tzv. výkupné, čo bola vlastne istá forma finančného odškodnenia.

Jeho najväčšou vášňou boli najrozličnejšie obchodné operácie a hra na vysokú diplomaciu. Za jeho pontifikátu sa Vatikán stal bankovou inštitúciou; pápež totiž rád obchodoval na burze. Z jeho iniciatívy bola v roku 1880 založená vatikánska Banco di Roma, ktorá existuje dodnes.

Už v čase zvolenia mal podlomené zdravie a sám prehlasoval, že na Petrovom stolci nepobudne dlho. Napriek tomu bol pápežom dvadsaťpäť rokov a za ten čas vydal rekordný počet encyklík - vyše šesťdesiat. Veľmi dobre hovoril po francúzsky a po nemecky, čo mu umožňovalo stýkať sa so zahraničnými diplomatmi bez tlmočníkov.

Lev XIII. bol za čo najaktívnejšiu účasť katolíkov na politickom živote najmä v krajinách, kde väčšinu obyvateľstva tvorili katolíci. Aj keď vo svojich encyklikách obhajoval stredovekú doktrínu o božskom pôvode zvrchovanej moci a uprednostňoval absolutistickú monarchistickú formu vlády, pripúšťal možnosť spolupráce s parlamentnými, ba aj republikánskymi režimami. Nabádal k zakladaniu katolíckych odborov, ktoré sa stavali za triednu spoluprácu, a rozličných svetských klerikálnych organizácií.

Po svojom predchodcovi zdedil Lev XIII. konflikt s Nemeckom, kde Otto von Bismarck začal realizovať rozhodnú politiku odluky cirkvi od štátu. Týmto procesom chcel kancelár zlomiť odpor svojho politického súpera, podporovaného klerikálnou nemeckou stranou. Duchovenstvo ostro protestovalo proti Bismarckovej antiklerikálnej politike a pápež nabádal Bismarcka k prehodnoteniu svojich proticirkevných postojov. 25. mája 1887 Lev XIII. oznámil zmierenie s Bismarckom, ktorý mesiac predtým, na nátlak verejnosti, odvolal všetky proticirkevné zákony. K definitívnenu zmiereniu Vatikánu s Nemeckom prišlo v roku 1888 keď Leva XIII. navštívil cisár Viliam II.

Počas svojho pontifikátu zažíval zostupy a pády na politickom a diplomatickom poli. Jeho víziou bolo väčšie zastúpenie cirkvi v oblasti riadenia krajín. Mnohé štáty však nemali záujem na delení moci s cirkvou, čo viedlo k prerušeniu stykov s Vatikánom. Za Leva XIII. prerušila pápežská stolica diplomatické styky s viacerými krajinami - Argentína, Belgicko, Kolumbia, Mexiko, Paraguaj a komplikované boli vzťahy s Portugalskom, Španielskom, Švajčiarskom a ďalšími krajinami. Veľmi zložité boli vzťahy s USA, kde cirkev pod vplyvom technického a vedeckého pokroku nastúpila cestu odklonu od stredovekých dogiem a inklinovaniu k podpore kapitálu a vtedajšieho spoločenského zriadenia.

Pápežovou veľkou, ale neuskutočnenou túžbou bolo nadviazanie diplomatických stykov s Ruskom cára Alexandra II. V Rusku videl pápež spoľahlivú oporu pri presadzovaní svojich predstáv o prevahe duchovných stránok spoločnosti nad svetskými. Rusko podľa Leva XIII. predstavovalo účinnú oporu európskej reakcie a hrádzu pred narastajúcim revolučným vrením. Jeho predstavou bolo získanie Ruska ako rovnocenného spojenca Svätej stolice a zriadenie nunciatúry v Petrohrade. Jeho túžby však zhatila smrť.

Lev XIII. bol politickým pápežom. Počas jeho pontifikátu zažil katolicizmus obrovskú expanziu mimo Európy. Založil 248 stolíc, 48 vikariátov či prefektúr a dva patriarcháty v severnej Afrike, Indii a Japonsku, ako aj 28 nových diecéz v USA. V roku 1892 vymenoval prvého apoštolského zástupcu v USA. Mal záujem o znovuzjednotenie cirkvi, bol prvý, kto hovoril o "oddelených bratoch". Preto ho pokladali za pápeža diplomacie, kráľov, cisárov a biskupov.

Aj keď Lev XIII. citlivo vnímal súčasné trendy, ostal človekom hlbokej konzervatívnej zbožnosti. Desať encyklík venoval Najsvätejšej Panne Márii a sv. ružencu a dve spasiteľskej činnosti Krista a eucharistii. Roku 1893 zaviedol sviatok Svätej rodiny. Ku koncu vlády sa jeho postoje priostrili, vydal nové normy pre cenzúru a 17. septembra 1900 vydal nový index zakázaných kníh.

Po politickej a duchovnej izolácii pápežstva za vlády Pia IX., Lev XIII. transformoval jeho medzinárodnú prestíž a získal mu uznanie, ktoré sa nedostávalo pápežstvu celé stáročia.

                                 Zjavenie vo vatikánskej kaplnke

Presne 33 rokov pred veľkým zázrakom slnka vo Fatime, teda 13. októbra 1884, pápež Lev XIII mal pozoruhodnú víziu. Keď slávil svätú omšu v jeho súkromnej kaplnke Vatikánu, ktorej sa zúčastnilo niekoľko kardinálov a zamestnanci Vatikánu, náhle sa zastavil u päty oltára. Stál tam asi 10 minút, ako v tranze, tvár mal popolavú až bielu. Potom šiel okamžite z kaplnky do svojej kancelárie, kde napísal modlitbu svätého Michala.

                                 Modlitba k archanjelovi Michalovi

Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. 

                                 Biskup P. Hnilica k zjaveniu Levovi XIII.

Biskup Hnilica s Jánom Pavlom II.
Biskup Hnilica s Jánom Pavlom II.

Biskup Pavel Mária Hnilica 14. 7. 1996 na charizmatickom stretnutí vo Zvolene o zjavení povedal:

"Pred 100 rokmi mal pápež Lev XIII. (pontifikát v rokoch 1878 -1903) videnie v kaplnke, kde slúžil svätú omšu. Videl, ako diabol búral chrám svätého Petra, ktorý symbolizoval Cirkev. Na jeho výkrik Boh poslal archanjela Michala, ktorý diabla zahnal. Lev XIII. hneď napísal modlitbu ku svätému Michalovi, ktorú nariadil modliť sa..."

                                 Svätý archanjel Michal

Na základe pasáží zo Svätého Písma dala kresťanská tradícia svätému Michalovi štyri úrady:

  1. bojovať proti Satanovi
  2. zachraňovať duše veriacich z moci satana, osobitne v hodine smrti
  3. ochraňovať Boží ľud - Židov v Starom zákone, kresťanov a Cirkev v Novom zákone
  4. sprevádzať duše ľudí zo sveta pred Boží súd

Jeho postavenie medzi anjelmi uvádzajú cirkevní učenci rôzne. 

Grécki otcovia (svätý Bazil a ostatní) hovoria, že Michal je najvyšší spomedzi všetkých anjelov, iní (svätý Bonaventúra), že je najvyšším spomedzi serafínov (prvého z deviatich anjelských chórov). 

Svätý Tomáš Akvinský vo svojej Summe uvádza, že je hlavným z posledného chóru, chóru anjelov. Rímska liturgia nasleduje gréckych otcov, svätého Michala nazýva "Princeps militiae coelestis quem honorificantangelorum cives" (vodca nebeských vojsk, ktorého si ctia zástupy anjelov). 

Úcta k svätému Michalovi je veľmi stará a rozšírená. Od raných kresťanských čias si ho uctievali kresťania ako svojho patróna. Traduje sa viacero udalostí, pri ktorých sa zjavil a pomohol k víťazstvu nad pohanmi alebo ochránil pred nebezpečenstvom. 

Jeho sviatok sa slávi 29. septembra, v obnovenom cirkevnom kalendári (r. 1969) sa v ten istý deň slávi sviatok aj svätých archanjelov Gabriela a Rafaela.