KAPLNKA PANNY MÁRIE

Kaplnka Panny Márie na Živčákovej
Kaplnka Panny Márie na Živčákovej
Kaplnka od chodníka z Turzovky
Kaplnka od chodníka z Turzovky
Kaplnka od cesty z Korne
Kaplnka od cesty z Korne
Interiér kaplnky
Interiér kaplnky

V roku 1969 bola doručená prvej vyšetrovacej komisii, ktorá mala posúdiť pravosť zjavenia na Živčákovej, petícia s takmer 10.000 podpismi pútnikov zozbieraných priamo na hore. Pútnici v nej žiadajú predstavených katolíckej cirkvi o povolenie slúžiť na tomto mieste svätú omšu. Petícia, zostala v tej dobe bez akejkoľvek odozvy. Stalo sa to, čo pred desiatimi rokmi prorokoval sám Matúš Lašut :"Zo všetkých strán budú chodníky vyšliapané od pútnikov zďaleka, len domáci chodník zarastie." Systematické ničenie a podpaľovanie pútnického miesta komunistickými posluhovačmi na jednej strane, neochota niektorých cirkevných predstaviteľov, kontrolovaných a vydieraných štátnou mocou, na strane druhej. V zúfalstve sa turzovskí pútnici pokúsili postaviť aspoň malinkú kaplnku pre svoju Matku, no v jedno ráno našli všetko polámané a tehly porozbíjané na márne kúsky. Prišlo obdobie, kedy sa aj ľudia na Slovensku dozvedali najnovšie správy o Živčákovej, len zo zahraničných zdrojov. V takzvanej Rakúskej kronike, v ktorej sa zhromažďovali materiály o udalostiach na hore, sa uvádzajú skutočnosti, dokumentované mnohými fotografiami a originálnymi písomnosťami. V nej sa uvádzajú zaujímavé skutočnosti, týkajúce sa obrovského záujmu obyvateľov so vzdialených krajín o pozdvihnutie nášho pútnického miesta. Snaha Američanov odkúpiť kopec a postaviť tam chrám, znie dosť úsmevne, ale záujem známych osobností cirkevného života v zahraničí, je už niečo celkom iné. Rakúsky salezián Blasius Muller a jeho apel na kardinála Tomáška. Kniha pátra Johanesa Schmida, zápisky pátra Štefana Senčíka z Kanady. Odslúžené omše poľských kňazov, či černošského kňaza E. E. Ekwu z Nigérie. Záujem mariológa profesora René Taurentaina, ktorý v roku 1992 osobne Turzovku navštívil. Turzovskí pútnici však čakali až do deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy bola priamo na vrchu postavená kaplnka, vysvätená 17. októbra 1993. O rok neskôr bola Turzovka oficiálne vyhlásená Biskupským úradom v Nitre za pútnické miesto, ktoré od 1. júla 2000, patrí do novovyhlásenej farnosti Korňa.

Kaplnka má jednoduchý pravidelný tvar a jej presklená fasáda umožňuje dennodene pútnikom priamy vizuálny kontakt so svätostánkom a miestom obetovania. Na stene nad obetným stolom je umietnený veľký jednoduchý drevený kríž. Vpravo od kríža má miesto už spomínaný svätostánok a vľavo socha Panny Márie s obrazom Panny Márie.

AREÁL KAPLNKY

Areál kaplnky - letecký pohľad
Areál kaplnky - letecký pohľad
Detviansky kríž
Detviansky kríž
Mystický stĺp
Mystický stĺp

Areál kaplnky na Živčákovej je rozprestretý na horskej lúčke lemovanej starým smrekovým lesom. Stretá sa tu viacero chodníkov z Turzovky, Korne, Vysokej, či Kelčova, aby sem priviedli všetkých tých, ktorí sem prišli hľadať, prosiť, či ďakovať.

Centrom areálu je kaplnka Panny Márie, pred ktorou je v súčasnosti zhotovené praktické a vkusné prekrytie pomerne veľkej plochy areálu, ktoré pútnikom poskytuje príjemné pohodlie a zároveň ochranu pred poveternými vplyvmi, ktoré bývajú v oblasti Turzovky niekedy veľmi nevyspytateľné. Z tohto priestoru, ako i z protisvahu oproti kalpnke, je možnosť priamo sledovať dianie počas sviatočných obradov prebiehajúcich vo vnútri kaplnky a byť tak priamym účastníkom svätej omše. Väčšina zasklenej fasády sa dá pohodlne odsunúť a prepojiť tak vnútorný priestor z vonkajším priestorom "zeleného chrámu".

Skutočnou raritou miesta je detviansky kríž, ktorí Živčákovej venovali obyvatelia tejto razovitej obce. Je jednoducho nádherný a všetci, ktorí sem prídu, môžu len obdivovať zručnosť, cit a vieru ľudí z národa Sedembolestnej.

To najstaršie, čo sa v tomto areáli nachádza, je oltárik Panny Márie, ktorý akoby symbolicky ukončoval Krížovú cestu z Turzovky. S menšími obmenami je tu prakticky stále prítomná malinká otvorená kaplnka, tak charakteristická pre množstvo slovenských dedín a ciest. Možnože niektoré fragmenty si pamätajú aj vyčínanie komuniských gangov, po ktorých tu zostaval len popol a zápach zhoreniska.

Naopak tým najmladším symbolom prepojenia tohto miesta s Nebom je mystický stĺp pátra Metoděja Kuběnu, ktorý tu bol postavený v roku 2002. Vysvätený bol 20. októbra.

Areál doplňujú viaceré drevené domce slúžiace ako príležitostné predajne literatúry, devocionálií a občerstvenia.

OBRAZ PANNY MÁRIE

Obetný stôl v kaplnke
Obetný stôl v kaplnke
Svätostánok, kríž a socha s obrazom
Svätostánok, kríž a socha s obrazom
Slávenie svätej omše v kaplnke
Slávenie svätej omše v kaplnke
Torzo obrazu nájdené v zhorenisku
Torzo obrazu nájdené v zhorenisku
Zreštaurovaný obraz Panny Márie
Zreštaurovaný obraz Panny Márie

História obrazu Panny Márie, ktorý je od 17. októbra 1994 umiestnený priamo nad oltárom v kaplnke na Živčákovej, sa začína písať dňom, v ktorý ho Turzovčanka Mária Haferová - Matejová, zachránila zo zhoreniska priamo na hore, po vyčínaní komunistickej úderky, ktorá systematicky, dlhé roky, ničila všetko, čo na tomto pútnickom mieste zanechali návštevnici z vďaky za pomoc Božej Matky. Bolo to 1. novembra 1964, kedy stála zhrozená nad hŕbou popola, až kým ju zo zamyslenia nevytrhol hlas jednej ženičky, ktorá vytiahla z pahreby akýsi obrázok a podávajúc jej ho povedala : "Pozri Marienka, toto nezhorelo, vezmi to a uschovaj". Žena ihneď potom zmizla a viac sa nikomu neukázala.

Od toho dňa bol obraz v dome Haferovcov, kde sa naň chodili pozerať ľudia. Istá Nemka Greta Fisherová, ktorá Živčákovú navštívila tesne pred ťažkou operáciou (bola chorá na rakovinu). Po návrate do Nemecka mohli lekári v nemocnici skonštatovať jej úplné uzdravenie a preto od tej doby často navštevovala toto miesto. Raz sa skontaktovala s nálezkiňou obrazu a požiadalu ju o zapožičanie kvôli fotografovaniu. V hotelovej izbe, premýšľajúc o tom, ako je možné, že obraz v ohni nezhorel, ale sa takmer dokonale zachovala silueta Panny Márie s Ježiškom, dostala odpoveď priamo od Nej. Objavil sa pred ňou obraz v pôvodnej kráse, len bol akoby živý. Z oboch strán nad Božou Matkou videla dvoch anjelov, akoby ochraňovali ju, aj jej syna. V tej chvíli dostala príkaz : "Takto daj obraz zreštaurovať!" Obraz bol po dohode s Haferovcami odvezený do Nemecka 12. októbra 1966. Tam bol zreštaurovaný do súčasnej podoby. Na Slovensko sa vrátil až po takmer troch desaťročiach - 25. septembra 1994. Dňa 16. októbra 1994, na prvé výročie posvätenia živčákovskej kaplnky, bol obraz slávnostne vystavený a umiestnený na čelnú stenu, nad obetný stôl. Od toho dňa je neustále na očiach pútnikov, ktorí každodenne navštevujú turzovskú horu.


Panna Mária o svojom obraze, prostredníctvom vizionára, hovorí:

"Týmto milostivým obrazom chcem byť nazývaná KRÁĽOVNÁ TURZOVKY.
Som korunovaná Kráľovná a Matka korunovaného Syna. 
Som trojnásobne zázračná Kráľovná. Som Dcéra Otca, Nevesta Ducha Svätého, Matka Božieho Syna.
Pozrite sa na mňa - nosím na krku znak, ako znamenie nenávisti ľudí, ktorí ma chceli zasiahnuť. Môj plášť nie je nikde pripevnený, visí len voľne z pravého ramena a v každom čase je schopný rozvinúť sa nad vami.
Kto sa pred týmto obrazom modlí, nad ním rozviniem svoj ochranný plášť ako Dcéra Otca. Kdekoľvek sa zanesie tento obraz, do domu, alebo do kostola, tam zanechám svoj plášť s vďakou Nevesty Ducha Svätého.Kto mňa, bez ohľadu na to, kde sa nachádza, 9-krát vzýva slovami :
"KRÁĽOVNÁ TURZOVKY, ROZPRESTRI SVOJ PLÁŠŤ NAD NAMI",

nad tým tiež rozviniem svoj plášť ako Matka Božieho Syna.

Tak ako môj plášť chránil kedysi tento milostivý obraz a utvoril nezraniteľný priestor okolo neho, tak i ja svojim plášťom utvorím posvätný priestor pre vás. Utvorím chrám, v ktorom vy sami budete so mnou prebývať. Môžete sa tam modliť, obetovať a prijímať Sviatosť oltárnu. Nezabudnite však na Kráľovnú, ktorá pre vás utvorila tento chrám. V tomto priestore môžete a musíte, nech už prichádzate s akoukoľvek záležitosťou, svoje dary mojimi rukami podávať Bohu. Zušľachtím vaše dary, naplním ich svojimi lúčmi milosti. Podám ich Bohu za vás. Boh ich prijme prostredníctvom mňa.

Uchránim vás, ako kedysi tento milostivý obraz, pred nenávisťou nepriateľov a pred všetkým zlým. Neprenechám vás pálivým plameňom, ale ponorím vás do plameňov lásky. Zavediem vás ako Kráľovná a Matka ku Kráľovi Neba i Zeme, svojmu Synovi. Budem sa starať o váš večný život a budem vám rýchle pomáhať." 

SOCHA PANNY MÁRIE

Socha P. Márie od Aloisa Lasáka
Socha P. Márie od Aloisa Lasáka
Detail tváre
Detail tváre

Tvorcom sochy Panny Márie je bývalý moravský baník Alois Lasák, ktorý, aj keď nikdy pred tým nepracoval s drevom, ju vytvoril podľa jej žiadosti a pod jej vedením. Slová Panny Márie zo 4. februára 1968, ktoré zachytil Karel Židlický boli jednoznačné: "Mám ráda miesto, kde som sa zjavila, a želám si, aby tu bola postavená kaplnka. Kaplnka celkom jednoduchá a v nej tá socha, ktorú sme spoločne tvorili so zbožnou dušou". Stali sa skutočnosťou 25. mája 1997, kedy bola slávnostne, po 33 rokoch, prinesená na horu a následne vysvätená. Bol sviatok Najsvätejšej Trojice a 39. výročie zjavenia Matúšovi Lašutovi.

Samotná socha je zhotovená z jedneho kusa dreva zo stromu, ktorého sa dotýkala Božia Matka počas prvého zjavenia. Vonkajšou podobou sa nápadne zhoduje s Pannou Máriou Lurdskou, vo svojom vnútri však ukrýva vložené srdce a kríž, ktoré symbolizujú vzájomnú prepojenosť Božej a ľudskej lásky. Socha je v súčasnosti inštalovaná na podstavci na čelnej stene vnútri kaplnky - nad obetným stolom.

Podstatu myšlienky srdca a kríža umiestneného, akoby v tom najhlbšom vnútri tela Panny Márie, najlepšie vystihujú slová Eleny Šubjakovej, ktorá vo svojej knižočke Kráľovná Turzovky píše: "Táto symbolika predstavuje mystiku ukrytú v utrpení a ponížení, ktorým musí prejsť každá duša, aby dokázala pochopiť dôležité životné pravdy. Preto Pán zjavuje veľké veci maličkým, lebo len tí sú ochotní prijať utrpenie, ktoré uschopňuje hlbšie poznať tajomstvo lásky Trojjediného Boha, mystiky, ktorá prekračuje hranice ľudského rozumu.