ČO PÍSAL O KONCI ČASOV PROROK DANIEL

Kniha proroka Daniela, 7. kapitola

V prvom roku babylonského kráľa Belšaccara mal Daniel sen. Práve keď ležal na svojom lôžku, mal vo svojej mysli videnia. Podstatné veci svojho sna zapísal. 
Daniel povedal: "Vo svojom nočnom videní som videl, ako štyri nebeské vetry rozbúrili veľké more.
Z mora vystúpili štyri veľké šelmy, líšiace sa jedna od druhej.
Prvá bola ako lev, no mala krídla orla. Hľadel som na ňu, a tu jej ošklbali krídla. Zdvihli ju zo zeme, postavili na nohy ako človeka a dostala ľudské srdce.
Vtedy sa objavila iná, druhá šelma, podobná medveďovi. Postavili ju do popredia. V tlame medzi zubami mala tri rebrá; povedali jej takto: 'Vstaň a zožer mnoho mäsa!'
Potom som hľadel ďalej a hľa, objavila sa ďalšia šelma, podobná leopardovi. Na chrbte mala štyri krídla ako vtáky a mala štyri hlavy. Dostala moc.
Potom som v nočných videniach zbadal štvrtú šelmu. Vzbudzovala strach a hrôzu, bola nesmierne mocná. Mala veľké železné zuby, ktorými hltala a drúzgala, zvyšok podupala nohami. Líšila sa od všetkých ostatných šeliem, ktoré boli pred ňou. Mala desať rohov.
Pozoroval som tieto rohy, keď tu zrazu vyrástol medzi nimi ďalší, malý roh. Tri z predchádzajúcich rohov pred ním boli vylomené. Tento roh mal oči, ako majú ľudia, a jeho ústa sa vyjadrovali velikášsky.
Pozeral som sa, až boli napokon postavené tróny a Odveký si zasadol. Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trónom boli ohnivé plamene a jeho kolesami bol plápolajúci oheň.
Ohnivá rieka vyvierala a vytekala spred neho. Tisíce tisícov mu posluhovali a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili.
Potom som hľadel na roh, ktorý hovoril silácke reči. Pozeral som, kým tá šelma nebola usmrtená. Jej telo bolo zničené a vydané na spálenie ohňom.
Aj ostatným šelmám bola odňatá moc, no ešte na istý čas im bola určená dĺžka života.
V nočnom videní som videl: S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Odvekému, priviedli ho pred neho.
Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.
Pre tieto veci som sa ja, Daniel, rozrušil a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma vyľakali.
Pristúpil som k jednému z prítomných, aby som sa ho opýtal na zmysel toho všetkého. Prehovoril teda ku mne a dal mi poznať zmysel týchto vecí:
'Štyri veľké šelmy znamenajú, že na zemi povstanú štyria králi.
Kráľovstvo však dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia navždy, na veky vekov.' Potom som chcel poznať vysvetlenie o štvrtej šelme, ktorá sa líšila od ostatných. Vzbudzovala veľký strach, jej zuby boli zo železa, jej pazúry z bronzu, hltala, drúzgala a zvyšok podupala svojimi nohami.
Chcel som aj vysvetlenie o desiatich rohoch, ktoré mala na hlave, a o tom ďalšom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri iné vypadli. Tento roh mal oči a ústa, ktoré hovorili pyšne, a podľa výzoru bol väčší než ostatné.
Hľadel som ďalej a tento roh rozpútal vojnu so svätými a víťazil nad nimi,
až napokon prišiel Odveký a súd bol odovzdaný svätým Najvyššieho, pretože nadišiel čas, aby kráľovstvo prevzali svätí.
Takto prehovoril: 'Štvrtá šelma, to bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude odlišné od všetkých ostatných kráľovstiev. Pohltí celú zem, pošliape a rozdrúzga.
Desať rohov znamená, že z tohto kráľovstva povstane desať kráľov. Ešte ďalší povstane po nich, bude odlišný od tých predchádzajúcich a zosadí troch kráľov.
Bude hovoriť slová proti Najvyššiemu, bude sužovať svätých Najvyššieho, bude sa pokúšať zmeniť posvätné obdobia a predpisy. Do jeho ruky budú vydaní na čas a časy a polovicu času.
Zasadne však súd a vezme mu moc ničiť a hubiť až do konca.
Kráľovstvo, moc a vznešenosť kráľovstiev pod šírym nebom bude zverené ľudu svätých Najvyššieho. Jeho kráľovstvo bude večné, všetky mocnosti mu budú slúžiť a budú ho poslúchať.'
Tu sa končí rozprávanie. Mňa, Daniela, veľmi vyľakali vlastné myšlienky a tvár sa mi zmenila, no všetko toto som si nechal pre seba." 

Kniha proroka Daniela, 8. kapitola

V treťom roku vlády kráľa Belšaccara, ja, Daniel, prijal som zjavenie vo videní po tom, ktoré som mal predtým.
Keď som pozeral, v tom videní som sa nachádzal v opevnenom meste Šušan v provincii Elám pri rieke Uláj.
Keď som zdvihol zrak, videl som jedného barana s dvoma rohmi stáť pri rieke. Jeho rohy boli dlhé, ale jeden bol dlhší ako druhý; ten dlhší však vyrástol neskôr.
Videl som toho barana klať na západ, sever i juh. Nijaké zviera pred ním neobstálo a nik sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil, čo sa mu páčilo, a vzmáhal sa.
Keď som sa díval, zo západu prichádzal cap ponad celú zem, ale zeme sa nedotýkal. Ten cap mal výrazný roh medzi očami.
Prišiel až k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a v návale svojej sily sa na neho vyrútil.
Videl som, ako sa prihnal k baranovi, rozzúril sa naň, barana nabral a zlomil mu obidva rohy. Baran nemal silu odolať mu. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Nikto nezachránil barana z jeho moci.
Cap sa veľmi vzmohol. Keď bol na vrchole svojej moci, veľký roh sa mu vylomil a na jeho mieste vystúpili štyri nápadné rohy na štyri svetové strany.
Z jedného z nich vyšiel ďalší malý roh, ktorý sa neobyčajne zväčšoval smerom na juh, východ a k Nádhernej krajine.
Keď vyrástol až po nebeské zástupy, zvrhol na zem niečo z toho množstva, aj z hviezd, a pošliapal ich.
Dorástol až na knieža tých zástupov, zrušil ustavičnú obetu a zbúral miesto jeho svätyne.
Do vzbury proti ustavičnej obete bolo nasadené vojsko. Pravdu zmietol na zem a čo robil, podarilo sa mu.
Vtedy som počul hovoriť jedného svätého. Iný svätý sa pýtal toho, ktorý hovoril: "Dokedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne, po ktorej šliape vojsko?"
Odpovedal: "Až keď prejde dvetisíctristo večerov a rán, bude svätyňa opäť obnovená."
Keď som ja, Daniel, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť, stál predo mnou niekto ako muž.
Počul som ľudský hlas nad Ulájom. Ten zavolal: "Gabriel, vysvetli mu to videnie!"
Potom pristúpil k miestu, kde som stál. Keď sa približoval, bol som ohromený a padol som na tvár. Prihovoril sa mi: "Pochop, človeče, že to videnie sa týka konca času."
Keď so mnou hovoril, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma, kde som bol,
a povedal: "Dám ti vedieť, čo sa stane pri poslednom hroznom hneve, lebo sa to týka stanoveného konca.
Dvojrohý baran, ktorého si videl, to sú králi Médska a Perzie.
Chlpatý cap je grécky kráľ a veľký roh medzi jeho očami je prvý kráľ.
Vylomený roh, na ktorého mieste vyrástli štyri ďalšie, predstavuje štyri kráľovstvá, ktoré povstanú z jeho národa, ale nedosiahnu jeho silu.
V posledných dňoch ich kraľovania, keď dôjdu k svojmu koncu spupní, povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch.
Bude oplývať silou, a nielen silou. Spôsobí nezvyčajnú skazu a vydarí sa, čo bude konať. Zničí mocných. Aj proti svätému ľudu
bude namierená jeho dômyselnosť a bude úspešný pre lesť v jeho ruke. Vo svojom srdci sa bude vypínať a nenápadne zničí mnohých. Keď sa však postaví proti kniežaťu kniežat, bude zlomený bez ľudského zásahu.
Videnie o večere a ráne, o tom, čo ti bolo povedané, je pravdivé. Ty však to videnie udržuj v tajnosti, lebo sa týka vzdialenej budúcnosti."
Ja, Daniel, som ochorel na niekoľko dní. Potom som vstal a konal som službu u kráľa. Žasol som nad tým videním, ale nikto to na mne nezbadal. 

Kniha proroka Daniela, 10. kapitola

V treťom roku vlády perzského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Béltšaccar. Bolo to pravdivé, ale ťažké slovo. To slovo i výklad prijal v tomto videní.
V tých dňoch som ja, Daniel, trúchlil tri týždne.
Nejedol som chutný pokrm, ani mäso a víno sa mi nedostalo do úst. Vôbec som sa nepomazal olejom, až kým neprešli tri týždne.
Dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca som bol na brehu veľkej rieky Tigris.
Keď som zodvihol zrak, videl som nejakého muža oblečeného do ľanového odevu s pásom zo zlata z Ufázu na bedrách.
Jeho telo bolo ako chryzolit a jeho tvár bola podobná blesku. Jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a nohy ako lesk bronzu a jeho hlas ako hrmenie.
Len ja sám, Daniel, som mal to videnie. Muži, ktorí boli so mnou, ho nevideli, ale prepadla ich veľká hrôza a dali sa na útek do úkrytu.
Zostal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Neostala však vo mne sila. Môj dôstojný výzor sa zmenil na nepoznanie a sila ma celkom opustila.
Vtom som počul jeho hlas. Vzápätí som v bezvedomí padol tvárou na zem.
Tu sa ma dotkla ruka, zatriasla mnou, takže som sa zdvihol na kolená a dlane.
Povedal mi: "Daniel, vzácny muž, venuj pozornosť slovám, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, pretože teraz som poslaný za tebou." Kým mi to hovoril, s chvením som sa postavil.
Potom mi povedal: "Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si sa rozhodol porozumieť a pokoriť sa pred svojím Bohom, tvoje slová boli vypočuté a ja som kvôli tomu prišiel.
Knieža perzského kráľovstva sa však stavalo proti mne dvadsaťjeden dní. Ale Michael, jeden z najvyšších kniežat, mi prišiel na pomoc. Zanechal som ho tam s kniežaťom perzského kráľovstva
a prišiel som, aby som ťa poučil o tom, čo sa má stať tvojmu ľudu v budúcich dňoch, lebo je to videnie, ktoré sa vzťahuje na tieto dni."
Kým mi tieto slová hovoril, sklonil som sa po zem a onemel som.
Vtom sa mi niekto ako ľudská bytosť dotkol pier a otvoril mi ústa, takže som prehovoril k tomu, čo stál predo mnou: "Pán môj, pri tom videní sa ma zmocnili kŕče a neudržal som si silu.
Ako by mohol služobník môjho pána hovoriť teraz s mojím pánom? Od toho času ma opustila sila, ba ani dych vo mne nezostal."
Opäť sa ma dotkol ten, čo vyzeral ako človek, a dodal mi silu.
Povedal: "Neboj sa, vzácny človeče! Pokoj s tebou! Vzchop sa! Buď pevný!" Keď takto ku mne hovoril, vzchopil som sa a povedal som: "Hovor, pán môj, lebo si ma posilnil."
Spýtal sa: "Či vieš, prečo som prišiel za tebou? Ale teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Ja odchádzam, ale práve prichádza grécke knieža.
Oznámim ti však, čo je napísané v Knihe pravdy: Okrem vášho kniežaťa Michaela niet nikoho, kto by ma vedel posilňovať proti týmto." 

Kniha proroka Daniela, 11. kapitola

V prvom roku médskeho Dária som stál pri ňom, aby som mu pomáhal a ochraňoval ho. Teraz ti však oznámim pravdu. V Perzii povstanú ešte traja králi. Štvrtý si nahromadí viac bohatstva ako ostatní. Keď sa posilní svojím bohatstvom, vyburcuje všetko proti gréckemu kráľovstvu.
Objaví sa bohatiersky kráľ. Bude mocne vládnuť a robiť, čo sa mu zapáči.
No ako rýchlo povstal, tak bude jeho kráľovstvo rozbité a rozdelené na štyri svetové strany. Nie však medzi jeho potomkov. Nebude to už taká ríša, akej vládol on, lebo jeho kráľovstvo bude vyvrátené a dostane sa iným, mimo nich.
Zmocnie kráľ juhu, ale jedno z jeho kniežat bude silnejšie ako on a bude panovať. Jeho vláda bude nesmierna.
Po niekoľkých rokoch sa spoja: dcéra kráľa juhu príde za kráľom severu, aby urobila dohodu. Neudrží si však svoju moc, ani jej potomstvo neprežije. Bude vydaná ona, jej sprievodcovia, jej syn i ten, ktorý bol jej oporou.
Na jeho mieste vzíde z jej koreňov výhonok. Vytiahne proti vojsku, vstúpi do pevnosti kráľa severu a dokáže na nich svoju moc.
Do zajatia v Egypte odvlečie aj ich bohov, liate modly, vzácne nádoby, striebro a zlato. Na niekoľko rokov nechá kráľa severu na pokoji.
Ten potom vnikne do kráľovstva kráľa juhu, ale vráti sa do svojej krajiny.
Jeho synovia budú bojovať. Zhromaždia veľké množstvo vojska, ktoré bude postupovať a preženie sa ako povodeň. Bude bojovať ďalej až po jeho pevnosť.
Kráľ juhu sa rozhorčí. Vytiahne do boja proti kráľovi severu. On postaví veľké vojsko, ale bude vydané do rúk toho druhého.
Keď to vojsko odvlečú, jeho srdce spyšnie. Porazí desaťtisíce, ale prevahu nezíska.
Kráľ severu sa vráti a postaví ešte väčšie vojsko než predtým. Po určitom čase, po niekoľkých rokoch, pritiahne s veľkým vojskom a s mnohým majetkom.
V tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu. Aj rozvášnení synovia tvojho ľudu sa pozdvihnú, aby sa potvrdilo videnie, ale padnú.
Kráľ severu pritiahne, navŕši násyp a zaujme opevnené mesto. Južné sily neobstoja. Ani vybraní z jeho ľudu nebudú mať silu odolávať.
Ten, čo vytiahol proti nemu, bude robiť, čo sa mu zachce, a nikto pred ním neobstojí. Zastaví sa aj v Nádhernej krajine a všetko bude v jeho ruke.
Zaumieni si ovládnuť celé jeho kráľovstvo. Uzatvorí s ním mierovú dohodu a dá mu dcéru za ženu, aby ho zničila. To sa však nestane, neuskutoční sa to.
Potom sa zameria na ostrovy a mnohé obsadí. No jeden vojvodca urobí koniec jeho výsmechu, no nielen to, potupu mu odplatí.
Obráti teda pozornosť na pevnosti jeho krajiny, ale potkne sa, padne a stratí sa.
Na jeho miesto sa postaví iný, ktorý privedie vyberača s kráľovskou slávou. Po niekoľkých dňoch sa však zlomí, no nie hnevom ani bojom.
Na jeho miesto nastúpi opovrhnutý muž bez udelenia kráľovskej hodnosti. Nenápadne pritiahne a úskokmi sa zmocní kráľovstva.
Vojenské oddiely sa pred ním odplavia a budú rozbité, ako aj knieža zmluvy.
Keď uzavrie spojenectvá, bude si počínať ľstivo. Dostane sa k moci pomocou malej časti národa.
Pritiahne do najbohatších a najúrodnejších krajov a bude robiť, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov. Medzi svojich rozhodí lup, korisť a majetok. Proti opevneným mestám bude snovať plány, ale len do určitého času.
Vyburcuje svoju silu a srdce s veľkým vojskom proti kráľovi juhu. Aj kráľ juhu sa pustí do boja s veľkým a nesmierne početným vojskom. Neobstojí však, lebo budú proti nemu strojiť úklady.
Zlomia ho tí, čo jedávajú jeho pokrm. Zničia jeho vojsko a mnohí padnú prebodnutí.
Obaja zlomyseľní králi budú pri jednom stole hovoriť lož. Nebude to však osožiť, lebo koniec má prísť v určenom čase.
Vráti sa do svojej krajiny s veľkou korisťou a so srdcom zaujatým proti svätej zmluve. Bude konať a vráti sa do svojej krajiny.
V stanovenom čase opäť vpadne na juh, ale tentoraz to nebude tak ako po prvýkrát.
Keď proti nemu pritiahnu lode Kittejcov, stratí odvahu a ustúpi. Rozzúri sa a bude konať proti svätej zmluve. Keď sa vráti, bude si všímať tých, čo opúšťajú svätú zmluvu.
Jeho vojská povstanú a znesvätia svätyňu i pevnosť. Odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnú modlu.
Tých, čo prestupujú zmluvu, ľstivo zvedie. No ľudia, ktorí poznajú svojho Boha, posilnia sa a budú konať.
Múdri z ľudu budú mnohých poúčať, ale za istý čas zaváhajú pre meč, oheň, zajatie a plienenie.
Keď klesnú, dostane sa im malej pomoci a mnohí sa k nim úlisne pripoja.
Aj niektorí z múdrych v skúške zneistejú pre triedenie a očistu medzi nimi až do konca čias, totiž do určeného času.
Kráľ bude konať svojvoľne, bude sa vyvyšovať a vypínať nad každého boha. Aj proti Bohu bohov bude hovoriť opovážlivé veci. Bude úspešný, až kým sa nedovŕši hnev, lebo sa splní to, čo bolo určené.
Nebude sa starať o Boha svojich otcov. Ani miláčikovi žien, ani nijakému inému bohu nebude prejavovať úctu, lebo sa bude vypínať nad všetkých.
Namiesto toho bude uctievať zlatom, striebrom, drahokamami a klenotmi boha pevností, boha, ktorého jeho otcovia nepoznali.
Zasadí sa za obrancov pevností. Ľud, ktorý uzná cudzieho boha, obdarí poctami. Dá im vládnuť nad mnohými a za odmenu im pridelí pôdu.
Na konci času sa stretne v boji s kráľom juhu, ale kráľ severu proti nemu vyrazí s vozmi, jazdcami a mnohými loďami. Vpadne do krajov a preženie sa nimi ako povodeň.
Príde aj do Nádhernej krajiny. Mnohé krajiny padnú. Z jeho ruky však uniknú Edóm, Moáb i poprední z Ammónčanov.
Rozprestrie svoju moc nad krajinami. Ani Egypt neunikne.
Bude spravovať zlaté a strieborné poklady a všetky vzácnosti Egypta. Aj Líbyjčania a Kúšijci za ním budú kráčať.
Keď ho vystrašia správy z východu a zo severu, vytiahne s veľkou zúrivosťou, aby zničil a vyhladil mnohých.
Osadí svoje kráľovské stany medzi morom a medzi nádherným svätým vrchom. Dôjde však k svojmu koncu a nik mu nepomôže. 

Kniha proroka Daniela, 12. kapitola

V tom čase povstane veľké knieža, Michael, ochranca synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia, akého nebolo od začiatku národa až doteraz. V tom čase však bude zachránený tvoj ľud i každý, kto sa nájde zapísaný v knihe.
Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia: jedni pre večný život, ale druhí na večné zavrhnutie a hanbu.
Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých privedú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.
Ty však, Daniel, zachovaj tieto slová v tajnosti a zapečať knihu až po koniec času. Mnohí odpadnú a zlo sa rozmnoží.
Ja, Daniel, videl som stáť dvoch ďalších mužov, jedného na tomto brehu a druhého na druhom brehu rieky.
Tu jeden prehovoril k mužovi oblečenému do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky: "Kedy nastane koniec týchto podivuhodných udalostí?"
Nato som počul muža oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky. Pozdvihol svoju pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na večne Živého: "Bude to trvať čas, dva časy a pol času, kým dôjde ku koncu moc znesvätiteľa a týmto sa všetko zavŕši."
Vypočul som si to, ale nerozumel som. Spýtal som sa teda: "Pán môj, aký bude záver týchto vecí?"
Odpovedal: "Daniel, choď, pretože slová sú držané v tajnosti a zapečatené do posledných čias.
Mnohí sa očistia, vybielia a budú zdokonalení, ale svojvoľní budú konať svojvoľne. Ani jeden bezbožný sa nepoučí, no múdri porozumejú.
Od času zastavenia ustavičnej obety a postavenia ohavnej modly uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní.
Blahoslavený, kto v dôvere prečká tisíctristotridsaťpäť dní.
Ty však choď v ústrety koncu. Budeš odpočívať a vstaneš, aby sa naplnil tvoj údel na konci dní."