BANNEUX (Belgicko)

Banneaux
Banneaux

15. januára 1933 sa zjavila Panna Mária v Banneux, v dedinke nachádzajúcej sa v južnej časti Belgicka. Vtedy mal 325 obyvateľov. Teraz je z neho menšie mestečko a stal sa aj významným pútnickým miestom.



                                 ZJAVENIA PANNY MÁRIE V BENNEAUX

Mariette Beco
Mariette Beco
Rodina Becovcov
Rodina Becovcov
Rodný dom Mariette
Rodný dom Mariette
Dobová pohľadnica z Banneaux
Dobová pohľadnica z Banneaux
Socha Panny Márie
Socha Panny Márie

15. január 1933 - nedeľa
V túto posvätnú nedeľu vo večerných hodinách bola tma a tuhá zima. Becova rodina bola spolu. Čakali na 10-ročného syna Júliusa, ktorý odišiel ráno. Mariette pozerala cez okno. Spozornela na neočakávaný svetelný lúč. Najprv si myslela, že je to tieň z lampy, ktorý sa odrážal v okne. Preto lampu odniesla do druhej izby. Vrátila sa k oknu, ale lúč nezmizol.
Mariette začala byť nepokojná. Zavolala na mamu:
"Mamička! Vidím v lúči Jednu krásnu dámu!"
Mama ale nezobrala vážne Mariettine slová! Aj tak sa však pozrela von oknom. Uvidela lúč. Také niečo! Vykríkla: "Určite je to bosorka!"
Mariette sa začala modliť. Potom znova vyzrela von oknom. Úplne jasne videla zázračný lúč a v ňom jednu "Krásnu, prenádhernú ženu". Ako sa na ňu pozerala, všimla si, že jej kýva a milo ju volá. Hneď chcela vyjsť do záhrady, ale mama ju nepustila. Zamkla vchodové dvere. Mariette sa s plačom vrátila dnu, utekala k oknu, ale zázračný lúč a v ňom "krásnu ženu" už nevidela. Odišla a svetlo zmizlo.

18. januára 1933 - streda
Mariette kľačala v studenej a snehom zaviatej záhrade, ruky mala zopäté a modlila sa. Čakala na "Krásnu pani". Otec chodil nervózne po záhrade, aby vystriehol "bosorku", ale nikde ju nenašiel. Mariette opustila záhradu a vyšla na ulicu, kde ju predtým "Pani" volala. Pokľakla na zamrznutý chodník, modlila sa a čakala. Vedľa cesty bol jarok. Tam našla mláku, pri ktorej vyvieral prameň. Mariette znova kľakla na kolená, a hľa, zrazu tam zbadala "Krásnu pani". Mariettu milo pozdravila a povedala jej: "Ponor ruku do vody!"
Mariette to rada urobila. Ruku ponorila do vody. Krásna pani sa k nej takto prihovorila:
"Tento prameň je udržiavaný pre mňa. Je môj! Dobrú noc a dovidenia!"
Vzdialila sa. Mariette sa modlila ďalej, a blahoslaviac sa šťastne vrátila naspäť, do chudobného domova.

19. januára 1933 - štvrtok, 19. 00 h
Bol nepríjemný studený zimný večer. Mariette si prikryla hlavu starým kabátom, aby sa ochránila pred zimou. Ponáhľala sa do záhrady. Kľakla si pri malom kríku a začala sa modliť. V ten večer ju šiesti prišli odprevadiť na miesto stretnutia. Modliac sa čakali na "Krásnu pani". Ona prišla a usmievala sa. Mariette ju hneď oslovila. Opýtala sa: "Kto si, Moja prekrásna, Pani?"
Nebeské zjavenie tak odpovedalo:
"Som Pannou chudobných!"
"Ó, Panna chudobných", opakovala Mariette slová "Krásnej pani". Na kývnutie "Krásnej pani" sa Mariette pohla a išli k prameňu. Pri prameni sa Mariette pýtala ďalej:
"Krásna pani! Včera si povedala, že prameň je pre Teba udržiavaný, že je Tvoj!"
Krásna pani sa usmievala. Mariette si s detskou naivitou myslela, že ten prameň je len pre ňu udržiavaný, že je len jej. Nebeská Panna vtedy tak povedala:
"Tento prameň je všetkých národov. Na úľavu pre chorých!"
Ó, pre všetky národy, na úľavu pre chorých - opakovala si slová Panej. - Ďakujem. Ďakujem! Pani jej povedala aj toto:
"Budem sa za teba modliť". Do videnia!"
A odišla. Mariette sa pozerala za "Krásnou paňou" a plakala. Opakovala si neustále Jej slová, ale nevedela ich pochopiť! Že všetky národy... a ani to, že na "úľavu pre chorých". Po zjavení sa aj so sprievodom pohla domov. Stretla sa s otcom, a poprosila ho, aby jej vysvetlil, čo to znamená, "Všetky národy a úľavu pre chorých!" Otec jej to všetko vysvetlil a Mariette bola plná radosti. Rozprávala o stretnutiach ostatným.

20. januára 1933 - piatok, 19.00 h
Mariette bola celý deň v posteli. Celú noc spala veľmi nepokojne. Ráno pred šiestou vstala a obliekla sa. Večer vo zvyčajnom čase odišla, aby sa stretla s tými, ktorí jej sľúbili, že ju odprevadia. Modlila sa dovtedy, kým neprišli na miesto zjavenia. Po krátkom čakaní sa "Krásna pani" zjavila. Mariette sa tešila, keď uvidela Paniu. Vzdychla si a hlasom plným lásky, ktorý vychádzal z jej detského srdca, sa opýtala:
"Krásna pani, čo si želáš?"
Takto znela odpoveď:
"Želám si malú kaplnku."
S vystretou pravicou požehnala Mariettu. Odišla. Mariette zrazu prišlo zle, a omdlela. Sprievodcovia ju podopreli a odniesli domov. Mariette zakrátko prišla k sebe, ale o stretnutí povedala málo.

Zjavenia Panny Márie mali od 21. januára do 11. februára prestávku.
Toto znamenalo pre Mariette ťažkú skúšku. A obyvateľov dediny to pobúrilo, podozrievali ju... Mariette však ostala verná. Každý deň vo zvyčajnom čase sa modlievala v záhrade. Nevadilo, že bol veľký sneh, tvrdá zima. Odišla aj k malému prameňu a modlila sa. Veľakrát sa pomodlila 5 aj 6 ružencov. Sama, ale vždy s neúnavnou dôverou.

11. februára 1933, večer 19.00 h
Mariettina nádej a vrúcne čakanie sa naplnilo. "Krásna pani" sa 11. februára 1933 v sobotňajší večer znova zjavila. Mariette bola už pri prameni. Kľačiac na kolenách sa modlila. Ruku si umyla vo vode z prameňa a prežehnala sa. Zjavenie z Neba jej vtedy povedalo nasledujúce:
"Prídem zmierňovať trápenie. Do videnia!"
Mariette prudko vstala a s plačom sa ponáhľala domov. Pretože výrazu "zmierňovať" nerozumela, pýtala si vysvetlenie od otca.

15. februára 1933 - streda 19.00 h
Tri dni prešli od zjavenia. Zvedavcov ubudlo. Len tri osoby sprevádzali Mariettu ku prameňu. "Krásna pani" ju aj teraz milo a láskavo pozdravila. Ona sa radostne rozprávala s Paňou. Pri rozhovore jej povedala, že kaplán Louis-Marie Jamin ju poveril, aby pýtala znamenie.
Panna tak odpovedala:
"Verte vo mňa, aj ja Vám budem veriť! Veľa sa modlite! Do videnia!"
Zverila Mariette jedno tajomstvo a odišla.

20. februára 1933 - pondelok večer, 19.00 h
Bol studený zimný večer, ale to Mariette nevadilo. Napriek sneženiu a zime si kľakla a začala sa modliť. Prišli ku nej do záhrady, aby ju odprevadili na miesto zjavenia. Po ceste si dvakrát kľakla - znova pri prameni a modlila sa ruženec. Aj teraz s ňou strávila Krásna Pani krátky čas a povedala jej nasledovné:
"Milé dieťa, veľa sa modli!"
Mariette plnila prosbu Panny. Dlho, vytrvalo sa modlila ruženec. Otec ju tejto noci našiel ešte o 22.30 hod. sa modliť pri posteli.

2. marca 1933 - štvrtok večer 19.00 h
Mariette už desiaty deň čakala, aby sa je zjavila "Krásna pani". Dňa 2. marca bolo sychravé, upršané počasie. Preto ostala v izbe. Modlila sa. Večer zobrala dáždnik a odišla, aby sa stretla s "Krásnou paňou". A stretla sa. Pani sa zjavila a aj teraz s úsmevom a láskou ju pozdravila a povedala:
"Milé dieťa! Ja som Matka Spasiteľa, som Matkou Pána. Veľa sa modlite. Pán s tebou! Pán s Tebou!"
Zodvihla ruku, požehnala Mariettu a v jase odišla. Mariette plakala, vzlykala, slzy sa jej liali. Tušila, azda i vedela, že tu na zemi už neuvidí Pannu, Matku Spasiteľa a Matku nášho Pána. Keď sa vrátila do rodičovského domu, všetko rozpovedala, ale veľký plač neutíchol, pretože v duši jej stále zneli rozlúčkové slová:

                                 KAPLNKA PANNY MÁRIE

Kaplnka Panny Márie
Kaplnka Panny Márie

Na mieste zjavenia otec Jamin postavil malú kaplnku, ktorú 15. augusta 1933 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie vysvätil biskup Kerkhof. Na sviatočnej svätej omši sa zúčastnilo asi 60 000 pútnikov.

                                 CIRKEVNÉ UZNANIE

22. augusta 1944 biskup oficiálne (úradne) vyhlásil zjavenia Panny Márie za pravé, a tak sa Banneaux aj cirkevne stal uznaný a vyhlásený za pútnické miesto.
21. mája 1985 navštívil Banneux pápež Ján Pavol II.
Otec Jamin vytvoril modlitbovú skupinu, ktorá mala v roku 1955 už 2 milióny členov.
Pri prameni nájdeme tento nápis:
"Jediný prameň je Ježiš Kristus, ktorý nám dala Panna Mária!"