Svätá sestra Faustína Kowalska (Poľsko)

Narodila sa 25.augusta 1905 v Glogowci pri Lodzi v mnohodetnej rodine. Po niekolkých rokoch služby v zámožných rodinách vstúpila do kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore si horlivo plnila povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky.Žila neobyčajne bohatým duchovným životom, ktorý bol preplnený rozličnými mystickými darmi.Jej misia spočívala v ohlasovaní pravdy o milosrdnej Božej láske, vyprosovaní Božieho Milosrdenstva pre svet, okrem iného skrze nové formy praktizovania kultu Božieho Milosrdenstva ( obraz, sviatok, ruženec, Hodina Milosrdenstva ) a tiež dala podnet k vzniku apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktoré sa podujíma na tieto úlohy a smeruje ku kresťanskej dokonalosti cestou dôvery v Pána Boha a milosrdenstva k blížnym. Zomrela 5.októbra 1938 v Krakove. Zanechala svoj Denníček duše, ktorý patrí k vynikajúcim dielam mystickej literatúry. V roku 1995 bola uznaná za duchovnú spoluzakladatelku Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva.Pápež Ján Pavol II vykonal jej beatifikáciu v Ríme v roku 1993 a vroku 2000 ju vyhlásil za svätú.

Rýchle vyhľadávanie

01. Životopis sestry Faustíny
02. Šírenie kultu Božieho milosrdenstva
03. Dejiny šírenia úcty k Božiemu milosrdenstvu
04. Milosti Božieho milosrdenstva
05. Sviatok Božieho milosrdenstva
06. Dejiny sviatku Božieho milosrdenstva
07. Obraz Božieho milosrdenstva
08. Význam obrazu
09. Dejiny obrazu
10. Modlitby sestry Faustíny - Novéna k Božiemu milosrdenstvu
11. Modlitby v hodine Božieho milosrdenstva

Životopis sestry Faustíny

25. 8. 1905
Narodila sa v dedinke Glogowiec (dnes koninské vojvodstvo)

27. 8. 1905
Krst vo farnosti sv.Kazimíra vo Swinicach Warckich

1912
Prvýkrát počuje v duši hlas, ktorý ju pozýva k dokonalejšiemu životu.

1914
Prvé sv.prijímanie.

September 1917
Začína chodiť do základnej školy.

1921
Pracuje u známych - Bryszewskych v Aleksandrowe Lodzkom

1922
Vracia sa do rodného domu a oznamuje rodičom svoj úmysel vstúpiť do kláštora - nesúhlas rodičov.

November 1932
Cestuje za prácou do Lodže.Viac ako rok pracuje v obchode Marcjanny Sadowskej na ul.Abramowského 29 (2.2.1923 - 1.7.1924)

Jeseň 1922
Cestuje do Varšavy s úmyslom vstúpiť do kláštora.Žiada o prijatie do rehoľného domu na Žitnej ulici 3/9. Predstavená kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva jej prisľúbi prijatie do kláštora,ale predtým jej doporučuje pracovať, aby si pripravila skromnú výbavu.

Júl 1924
Po ročnej práci ako pomocnica v domácnosti sa opäť hlási u predstavenej kláštora na Žitnej ul. Konečne je prijatá a začína postulát (skúšobný čas v reholi

1. 8. 1925
Cesta do domu noviciátu v Krakove.

23. 1. 1926
Obliečka, dostáva habit a reholné meno - sestra Mária Faustína

30. 9. 1926
Sestra Faustína začína prežívať duchovné temnoty, ktoré budú trvať poldruha roka.

Jar 1927
Veľký piatok.Utrápenú novicku zahrnie oheň Božej lásky.Zabúda na prežité utrpenia, jasnejšie poznáva, ako veľmi trpel pre ňu Kristus

16. 4. 1928
Po skončení noviciátu a osemdňových duchovných cvičeniach skladá prvé rehoľné sľuby.

6. - 10. 10. 1928
V Kongregácii MBM prebieha generálna kapitula.Za generálnu predstavenú bola zvolená matka Michaela Moraczewská, ktorá bude po celý život predstavenou sestry Faustíny. V ťažkých chvíľach ju poteší a pomôže jej.

31. 10. 1928
Cesta do rehoľného domu vo Varšave na Žitnej ul., jej zamestnaním je práca v kuchyni.

Február - jún 1929
Dočasný pobyt vo Vilniuse (zastupuje sestru, ktorá je na tretej probácii)

Jún 1929
Je pridelená do práce v novopostavenom dome kongregácie na Hetmanskej ul. vo Varšave.

7. 8. 1929
Na krátky čas bola poslaná do Kiekrza pri Poznani (zastupuje v kuchyni chorú sestru)

Október 1929
Je vo varšavskom dome kongregácie na Žitnej ul.

Máj - jún 1930
Prichádza do domu kongregácie v Plocku.Pracuje najprv v pekárni, potom v kuchyni a nakoniec v obchode s pečivom.

22. 2. 1931
Videnie Pána Ježiša, ktorý jej káže namaľovať obraz podľa vzoru, ktorý vidí.

November 1932
Príchod do Varšavy na tretiu probáciu (päťmesačnú), ktorú si sestry Kongregácie MBM konajú pred zložením večných sľubov. V tom istom mesiaci si koná exercície vo Walendowe pred začiatkom probácie.

18. 4. 1933
Cestuje do Krakova na osemdňové exercície pred večnými sľubmi.

1. 5. 1933
Skladá večné rehoľné sľuby

25. 5. 1933
Cesta do Vilniusu.

2. 1. 1934
Prvýkrát ide k maliarovi E.Kazimirowskému, ktorý má maľovať obraz Božieho Milosrdenstva.

29. 3. 1934
Obetuje sa za hriešnikov a zvlášť za tie duše, ktoré stratili dôveru v Božie milosrdenstvo.

Jún 1934
Bol dokončený obraz Bozieho Milosrdenstva.Sestra Faustína plače, že Pán Ježiš nie je taký pekný, ako ho videla.

12. 8. 1934
Sestra Faustína vážne ochorela.Kňaz Michal Sopočko jej udeľuje sviatosť pomazania chorých.

13. 8. 1934
Zlepšenie zdravotného stavu sestry Faustíny.

26. 10. 1934
Cestou zo záhrady,keď išla s chovanicami na večeru (10 min. pred 18 hod.), sestra Faustína videla Pána Ježiša nad kaplnkou vo Vilniuse v takej podobe, ako ho videla v Plocku,t.j. s lúčmi - svetlým a červeným.Lúče dopadali na kaplnku kongregácie, izolačku chovaníc, a potom sa rozišli na celý svet.

15. 2. 1935
Správa o ťažkej chorobe matky a cesta do rodného domu v Glogowci. Na spiatočnej ceste do Vilniusu sa zastavila vo Varšave, aby sa stretla s matkou generálnou Michaelou Moraczewskou a niekdajšou novicmajsterkou sr.Máriou Jozefou Brzozou.

19. 10.1935
Cesta na osemdňové exercície do Krakova.

8. 1. 1936
Vyberá sa k biskupovi Romauldovi Jalbrzykowskému, metropolitovi Vilniusu, a oznamuje mu, že Pán Ježiš žiada založiť novú kongregáciu.

21. 3. 1936
Opúšťa Vilnius a cestuje do Varšavy.

25. 3. 1936
Je preložená do domu kongregácie vo Varšave.

Apríl 1936
Je preložená do domu v obci Derdy (2 km od Walendowa).

11. 5. 1936
Cesta z Derd do Krakova.

14. 9. 1936
Stretnutie s arcibiskupom Jalbrzykowským, ktorý, cestujúc cez Krakov, navštívil dom kongregácie.

19. 9. 1936
Lekárske vyšetrenia v liečebnom ústave na Pradniku (dnes nemocnica Jána Pavla II.).

9. 12. 1936 - 27. 3. 1937
Liečenie v nemocnici na Pradniku.

29. 7. - 10. 8. 1937
Pobyt v Rabke.

21. 4. 1938
Zhoršenie zdravotného stavu a opätovný pobyt v nemocnici na Pradniku.

August 1938
Posledný list sestry Faustíny generálnej predstavenej, v ktorom odprosuje za všetky previnenia a končí slovami: "Do videnia v nebi."

25. 8. 1938
Prijíma sviatosť pomazania chorých.

2. 9. 1938
Kňaz Sopočko počas návštevy sestry Faustíny v nemocnici uvidel ju v extáze.

17. 9. 1938
Návrat z nemocnice do kláštora.

5. 10. 1938 - 22.45 hod.
Sestra Mária Faustína Kowalská po dlhých utrpeniach, ktoré znášala s veľkou trpezlivosťou, odišla k Pánovi po odmenu.

7. 10. 1938
Jej telo bolo pochované v rehoľnom cintoríne, ktorý sa nachádza v záhrade Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove - Lagiewnikách v spoločnej hrobke.

21. 10. 1965
V krakovskej arcidiecéze začiatok informačného procesu vo veci beatifikácie sestry Faustíny.

25. 11. 1966
Prenesenie telesných pozostatkov sestry Faustíny z kláštorného cintorína do kaplnky sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove - Lagiewnikách.

20. 9. 1967
Ukončenie diecézneho informačného procesu slávnostným zasadaním, ktoré viedol kňaz kardinál Karol Wojtyla. Akty procesu boli zaslané do Ríma.

31. 1. 1968
Dekrétom Kongregácie pre záležitosti svätých bol otvorený beatifikačný proces Služobnice Božej sestry Faustíny.

7. 3. 1992
Svätý otec Ján Pavol II. vyhlásil dekrét o heroických čnostiach služobnice Božej sestry Faustíny.

21. 12. 1992
Vyhlásením dekrétu o zázraku na príhovor blahoslavenej sestry Faustíny bol ukončený kanonizačný proces.

30. 4. 2000
Svätý otec Ján Pavol II. vyhlásil sestru Faustínu za svätú v Ríme na Námestí sv.Petra.

Šírenie kultu Božieho milosrdenstva

Počas obsahovo veľmi bohatého zjavenia na Bielu nedeľu 4. apríla 1937 Ježiš nanovo predniesol svoje prisľúbenie osobám šíriacim jeho milosrdenstvo. Títo ľudia sa už počas života budú tešiť osobitnej, materinskej opatere Spasiteľa, ktorý im v hodine smrti preukáže nekonečné milosrdenstvo.

Koncom januára 1938 dal Ježiš ďalší prísľub, ktorého adresátmi boli tentoraz kňazi šíriaci úctu k Božiemu milosrdenstvu. Spasiteľ im prisľúbil predivnú moc a pomazanie slov, takže na ich slová o nepochopiteľnom Božom milosrdenstve sa budú kajať aj zatvrdliví hriešnici.

Posledné zjavenie zamerané na všetkých, čo šíria kult Božieho milosrdenstva, sa udialo 28. jabuára 1938. Ježiš vtedy všetkým, čo šíria česť Božieho milosrdenstva, nanovo prisľúbil, že v hodine smrti nezakúsia strach, lebo jeho milosrdenstvo ich ochráni v poslednom boji.

Dejiny šírenia úcty k Božiemu milosrdenstvu

Po smrti sestry Faustíny sa úcta k Božiemu milosrdenstvu rozvíjala pozvoľna. Hoci obraz aj niektoré modlitby k Božiemu milosrdenstvu - korunka, deviatnik aj litánie - už boli známe, okruh ctiteľov Božieho milosrdenstva bol veľmi úzky. Na zmenu tohto stavu mala vplyv najmä druhá svetová vojna.

Horlivými propagátormi úcty k Božiemu milosrdenstvu sa stali otcovia mariáni vďaka prípadu jedného zo svojich členov - o. Jozefa Jarzebowského. Jeho pričinením sa začala úcta k Božiemu milosrdenstvu šíriť v zámorí aj v Európe. Krátko po vojne sa k šíriteľom úcty k Božiemu milosrdenstvu pripojili otcovia palotíny. Úcta sa udomácňovala na všetkých kontinentoch ad Ameriky až po Austráliu.

Neobyčajne živý rozvoj úcty k Božiemu milosrdenstvu prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. novembra 1958 podpísaný kardinálom Pizzardom. V dekréte sa vyhlasuje, že v zjaveniach sestry Faustíny niet nič nadprirodzeného, vylučuje sa možnosť ustanovenia sviatku Milosrdenstva a zároveň sa zakazuje rozširovanie obrazov a spisov propagujúcich úctu vo forme predloženej sestrou Faustínou. Z väčšiny kostolov sa odstránili obrazy Najmilosrdnejšieho Spasiteľa. O. Sopočko dostal od Svätej stolice tvrdé napomenutie a v poľsku sa dočkal mnohého šikanovania a príkorí za šírenie kultu Božieho milosrdenstva. Tým sa naplnilo videnie sestry Faustíny o zámernom potláčaní úcty k Božiemu milosrdenstvu počas života o. Sopočka, ktorý mal preto veľa trpieť.

Ako došlo k vidaniu Notifikácie , ktorá na takmer 20 rokov zmrazila úctu k Božiemu milosrdenstvu ? Po prvé, preklad, ktorý dostalo k dispozícii Sväté ofícium, obsahovalo mnoho chýb. Boli spôsobené nepresnosťou prekladu, ale v ešte väčšej miere tým, že preklad sa nerobil z originálneho textu.

Okrem zlého prekladu boli dôvodom vydania Notifikácie aj mnohé publikácie, ktoré propagovali úctu k Božiemu milosrdenstvu a opierali sa výlučne o zjavenia sestry Faustíny, neraz zle interpretované, alebo prispôsobené potrebám propagátorov.

Po vlastnej línii napredovala vec beatifikácie sestry Faustíny. 5. októbra 1965 sa na príkaz krakovského metropolitu Karola Wojtylu začal informatívny proces týkajúci sa života a čností sestry Faustíny, ktorý bol slávnostne ukončený 20. septembra 1967. V roku 1968 sa otvoril proces blahorečenia apoštolky Božieho milosrdenstva.

 V roku 1978 sa Kongregácia pre náuku viery zhodla na tom, že Notifikácia z roku 1959 už nie je záväzná.
Rok 1978 sa navyše stal rokom prelomu a obrodenia úcty k Božiemu milosrdenstvu podľa sestry Faustíny. Nanovo sa začali tlačiť jej modlitby, obrázky Božieho milosrdenstva. V roku 1981 vyšlo prvé vydanie Denníčka, ktorý sa hneď stal bestsellerom, takže zohnať ho bolo veľmi ťažké.

K znovuzrodeniu úcty k Božiemu milosrdenstvu vo veľkej miere prispelo zázračné uzdravenie američanky Mureen , ktoré po uznaní Svätou stolicou prispelo k ukončeniu procesu blahorečenia apoštolky Božieho milosrdenstva a k jej beatifikácii na Druhú veľkonočnú nedeľu 18. apríla 1993.
30. apríla 2000 Svätý otec vyhlásil sestru Faustínu za svätú a zároveň zaviedol sviatok Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi.

Milosti Božieho milosrdenstva

Keď som povedala matke predstavenej, čo Boh odo mňa žiada, povedala mi, že nech to dá Ježiš jasnejšie poznať nejakým znamením. Prosila som Pána Ježiša o nejaké znamenie, ktoré by potvrdilo, že je naozaj mojim Bohom a Pánom a že od neho pochádzajú tieto požiadavky. Nato som počula takýto vnútorný hlas: "Predstavení to poznajú po milostiach, ktoré udelím skrze ten obraz".

"Pros môjho verného služobníka, aby v tento deň povedal celému svetu o mojom veľkom milosrdenstve. Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu"

Ale Boh sľúbil veľkú milosť " zvlášť tebe a všetkým, ktorí budú hlásať moje veľké milosrdenstvo. ja sám ich budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Aj keby hriechy duší boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je poctou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dobrotu, satan sa pred ňou trasie a uteká až na dno pekla ".( Den.378 )

V istej chvíli, keď som prechádzala chodbou do kuchyne, počula som v duši slová : "Modli sa neustále túto korunku, ktorú som ťa naučil. Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva . Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti".

V istej chvíli som počula tieto slová :  Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočiskom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský. Všetko, čojestvuje, vyšlo z vnútra môjho milosrdenstva. Každá duša bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve vo vzťahu ku mne. Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva".

Prvou formou úcty k Božiemu milosrdenstvu, ktorú nám odovzdala sv. Faustína, je uctievanie obrazu Božieho milosrdenstva. Táto téma sa rozvíja na stránkach denníčka od prvých strán až po posledné.

Koncom novembra 1932 vo Walendowe na konci duchovných cvičení po obnovení sľubov a svätom prijímaní sa Ježiš ukázal Faustíne a milo sa k nej obrátil so žiadosťou, aby sa zadívala na jeho milosrdné Srdce. Poslúchla jeho želanie, uprela svoj zrak na Ježišovo srdce a uvidela, že z neho vyšli dva lúče, ktoré " sú na tom obraze ".Vtedy podľa svedectva v denníčku pochopila, aké veľké je Božie milosrdenstvo. Začiatkom roku 1934, keď sa už začalo pracovať na maľbe, sa svätica obrátila na Ježiša s otázkou, či nápis na obraze môže znieť " Kristus, Kráľ milosrdenstva " . Spasiteľ vtedy potvrdil, že je Kráľom milosrdenstva, potom vyjadril želanie, aby bol obraz Božieho milosrdenstva verejne vystavený v prvú nedeľu po Veľkej noci. V istom zjavení Ježiš spresnil aj úlohu obrazu v úcte k Božiemu milosrdenstvu : má byť " nástrojom " na čerpanie milostí z prameňov milosrdenstva.

Kým prebiehali práce na obraze, o. Sopočko prikázal sestre Faustíne, aby objasnila význam lúčov, ktoré sú zvečnené na portréte Božieho milosrdenstva. Pri modlitbe počula Ježišove slová, že tie dva lúče označujú krv a vodu, ktoré vytryskli z jeho boku, keď ho prebodli kopijou na kríži. „ Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duše ... “
Pravdepodobne tiež v novembri 1934 sa uskutočnilo zjavenie, ktoré po prvý raz spojilo túto úctu k Božiemu milosrdenstvu s eucharistickým kultom. Počas sv. omše pri vystavovaní Oltárnej sviatosti sv. Faustína uvidela dva lúče – červený a svetlý ako na obraze Božieho milosrdenstva – vychádzajúce z najsvätejšej Oltárnej sviatosti. Odrážali sa na sestrách a chovaniciach, ale v rozličnej miere.

Podobný obsah malo videnie opísané pod dátumom 20.decembra 1934. Keď Faustína večer vošla do svojej cely, videla Pána Ježiša vystaveného v najsvätejšej Oltárnej sviatosti, pred ktorou adoroval o. Sopočko, veľký počet duchovných a zástup ľudí. Z oltárnej sviatosti vyšli dva lúče „ ktoré sú na obraze “ . Potom, ako zapísala svätica, „prešli do rúk môjho spovedníka a neskôr do rúk duchovných. Z ich rúk prešli na ľudí a vrátili sa do hostie“.

28. apríla 1935 ma Druhú veľkonočnú nedeľu, keď kňaz zdvihol najsätejšiu Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal účastníkov liturgie, Faustína uvidela Krista v takej podobe ako na obraze. Sám Ježiš udelil zhromaždeným požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozšírili na celý svet. Sestra mala nezvyčajné videnie, ktoré opísala takto : "Uzrela som nepredstaviteľné svetlo v tvare krištáľového príbytku, utkaného zo svetlých vĺn, neprístupného nijakému stvoreniu ani duchovi. Do toho svetla viedlo troje dverí - a v tej chvíli vošiel Ježiš v takej podobe ako na obraze do toho svetla - do druhých dverí, do vnútra jednoty. Je to trojičná jednota, ktorá je nepochopiteľná nekonečnos".

20. júna 1935 na sviatosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi obraz Božieho milosrdenstva umiestnili na jeden zo štyroch oltárov. Počas procesie, keď položili najsvätejšiu Oltárnu sviatosť na oltár, lúče z obrazu prešli cez svätú hostiu a rozišli sa na celý svet. Faustína vtedy začula slová, že cez ňu ako cez túto hostiu prejdú lúče milosrdenstva na svet.
V omamnom videní povýšenia na oltári z utorka vo Veľkom týždni 23.marca 1937 - bol to deň, ako zapísala svätica, v ktorom jej Boh udelil veľa milostí, ktoré sa týkali obrazu Božieho milosrdenstva, Faustína uzrela najsvätejšiu Oltárnu sviatosť vystavenú na hlavnom oltári rehoľnej kaplnky, z ktorej po chvíli vyšli dva lúče a potom sa rozšírili na celý svet. A zrazu na oltári stál Ježiš v podobe, ako bol namaľovaný na obraze. Pozrel s veľkou láskavosťou a radosťou na pápeža, duchovenstvo i na všetok verný ľud.

Onedlho Faustína počula Spasiteľove slová, ktoré ju vyzývali, aby odriekala korunku na úmysel spásy istého hriešnika. Keď sa začala modliť, videla, ako veľké množstvo satanov čakalo na túto dušu a jeho anjel strážca bol bezmocný. Keď sa však modlila korunku, uzrela Ježiša v takej podobe ako na obraze. Zo spasiteľovho Srdca vyšli lúče milosrdenstva, ktoré obklopili umierajúceho, ktorý poslednýkrát vydýchol pokojne a "temné mocnosti vydesené utiekli".

Sviatok Božieho milosrdenstva

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.

V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.

Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.

3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.

Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.

Dejiny sviatku Božieho milosrdenstva

Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove – Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku.

Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne získaval čoraz väčšie uznanie.

Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene kardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné odpustky veriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v Lagiewnikách, čo prispelo k ešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu milosrdenstvu.

Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v ktorom stálo : „ Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať “ O štyri mesiace neskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá zakazovala šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré predložila sestra Faustína.

Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalo novú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva.

23. marca 1993 poľský biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva.

Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžba sestry Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi.

Obraz Božieho milosrdenstva

Vznik obrazu je spojený s videním, ktoré mala sestra Faustína v Plocku 22. februára 1931, počas ktorého Kristus vyslovil želanie:

"Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom : Ježišu, dôverujem v Teba. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke, a potom aj na celom svete".

"Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu".

Keď som odišla zo spovednice, začula som slová : " Môj obraz v tvojej duši už je. Túžim, aby bol ustanovený sviatok Milosrdenstva. Chcem, aby tento obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Milosrdenstva".

Raz ma nejaká sila začala pobádať, aby som sa snažila o zavedenie toho sviatku a aby bol namaľovaný obraz. Nenachádzala som pokoj. Niečo ma celkom preniklo, avšak pochytil ma nejaký strach, či to nie je klam. Spovedník, u ktorého som sa vtedy spovedala, mi hovoril, že bývajú ilúzie. Cítila som, že tento kňaz akoby sa bál spovedať ma. Boli to pre mňa muky...

Okolnosti sa tak zvláštne zbehli, že ako si Pán žiadal, tak sa aj stalo. Obraz po prvýkrát verejne uctili zástupy prvú nedeľu po Veľkej noci. Tri dni bol vystavený vysoko v okne v Ostrej Brame a dostávalo sa mu verejnej úcty. Bolo ho vidieť z veľkej diaľky. V Ostrej Brame sa počas tých troch dní slávilo zakončenie Jubilea vykúpenia sveta - 1900 rokov od umučenia Spasiteľa. Teraz vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žiada Pán.

Prvou formou úcty k Božiemu milosrdenstvu, ktorú nám odovzdala sv. Faustína, je uctievanie obrazu Božieho milosrdenstva. Táto téma sa rozvíja na stránkach denníčka od prvých strán až po posledné.

Koncom novembra 1932 vo Walendowe na konci duchovných cvičení po obnovení sľubov a svätom prijímaní sa Ježiš ukázal Faustíne a milo sa k nej obrátil so žiadosťou, aby sa zadívala na jeho milosrdné Srdce. Poslúchla jeho želanie, uprela svoj zrak na Ježišovo srdce a uvidela, že z neho vyšli dva lúče, ktoré " sú na tom obraze ".Vtedy podľa svedectva v denníčku pochopila, aké veľké je Božie milosrdenstvo. Začiatkom roku 1934, keď sa už začalo pracovať na maľbe, sa svätica obrátila na Ježiša s otázkou, či nápis na obraze môže znieť " Kristus, Kráľ milosrdenstva " . Spasiteľ vtedy potvrdil, že je Kráľom milosrdenstva, potom vyjadril želanie, aby bol obraz Božieho milosrdenstva verejne vystavený v prvú nedeľu po Veľkej noci. V istom zjavení Ježiš spresnil aj úlohu obrazu v úcte k Božiemu milosrdenstvu : má byť " nástrojom " na čerpanie milostí z prameňov milosrdenstva.

Kým prebiehali práce na obraze, o. Sopočko prikázal sestre Faustíne, aby objasnila význam lúčov, ktoré sú zvečnené na portréte Božieho milosrdenstva. Pri modlitbe počula Ježišove slová, že tie dva lúče označujú krv a vodu, ktoré vytryskli z jeho boku, keď ho prebodli kopijou na kríži. „ Tie dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duše ... “

Pravdepodobne tiež v novembri 1934 sa uskutočnilo zjavenie, ktoré po prvý raz spojilo túto úctu k Božiemu milosrdenstvu s eucharistickým kultom. Počas sv. omše pri vystavovaní Oltárnej sviatosti sv. Faustína uvidela dva lúče – červený a svetlý ako na obraze Božieho milosrdenstva – vychádzajúce z najsvätejšej Oltárnej sviatosti. Odrážali sa na sestrách a chovaniciach, ale v rozličnej miere.

Podobný obsah malo videnie opísané pod dátumom 20.decembra 1934. Keď Faustína večer vošla do svojej cely, videla Pána Ježiša vystaveného v najsvätejšej Oltárnej sviatosti, pred ktorou adoroval o. Sopočko, veľký počet duchovných a zástup ľudí. Z oltárnej sviatosti vyšli dva lúče „ ktoré sú na obraze “ . Potom, ako zapísala svätica, „prešli do rúk môjho spovedníka a neskôr do rúk duchovných. Z ich rúk prešli na ľudí a vrátili sa do hostie“.

28. apríla 1935 ma Druhú veľkonočnú nedeľu, keď kňaz zdvihol najsätejšiu Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal účastníkov liturgie, Faustína uvidela Krista v takej podobe ako na obraze. Sám Ježiš udelil zhromaždeným požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozšírili na celý svet. Sestra mala nezvyčajné videnie, ktoré opísala takto : "Uzrela som nepredstaviteľné svetlo v tvare krištáľového príbytku, utkaného zo svetlých vĺn, neprístupného nijakému stvoreniu ani duchovi. Do toho svetla viedlo troje dverí - a v tej chvíli vošiel Ježiš v takej podobe ako na obraze do toho svetla - do druhých dverí, do vnútra jednoty. Je to trojičná jednota, ktorá je nepochopiteľná nekonečnos".

20. júna 1935 na sviatosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi obraz Božieho milosrdenstva umiestnili na jeden zo štyroch oltárov. Počas procesie, keď položili najsvätejšiu Oltárnu sviatosť na oltár, lúče z obrazu prešli cez svätú hostiu a rozišli sa na celý svet. Faustína vtedy začula slová, že cez ňu ako cez túto hostiu prejdú lúče milosrdenstva na svet.

V omamnom videní povýšenia na oltári z utorka vo Veľkom týždni 23.marca 1937 - bol to deň, ako zapísala svätica, v ktorom jej Boh udelil veľa milostí, ktoré sa týkali obrazu Božieho milosrdenstva, Faustína uzrela najsvätejšiu Oltárnu sviatosť vystavenú na hlavnom oltári rehoľnej kaplnky, z ktorej po chvíli vyšli dva lúče a potom sa rozšírili na celý svet. A zrazu na oltári stál Ježiš v podobe, ako bol namaľovaný na obraze. Pozrel s veľkou láskavosťou a radosťou na pápeža, duchovenstvo i na všetok verný ľud.

Onedlho Faustína počula Spasiteľove slová, ktoré ju vyzývali, aby odriekala korunku na úmysel spásy istého hriešnika. Keď sa začala modliť, videla, ako veľké množstvo satanov čakalo na túto dušu a jeho anjel strážca bol bezmocný. Keď sa však modlila korunku, uzrela Ježiša v takej podobe ako na obraze. Zo spasiteľovho Srdca vyšli lúče milosrdenstva, ktoré obklopili umierajúceho, ktorý poslednýkrát vydýchol pokojne a "temné mocnosti vydesené utiekli".

Význam obrazu

Obraz spĺňa v úcte k Božiemu milosrdenstvu dvojakú úlohu. Prvá z nich bola definovaná v zjavení z prvej polovice roku 1934. V ňom sám Ježiš nazval obraz nástrojom, pomocou ktorého môžu ľudia čerpať z prameňou milosrdenstva. Obraz je zároveň, ako to bolo vyjadrené v zjavení z decembra 1935, prostriedkom, ktorým sám Ježiš udeľuje milosti.

Druhú úlohu obrazu ukázal Kristus v zjavení z 24.októbra 1936, v ktorom definoval obraz ako znamenie pripomínajúce ľuďom požiadavku dôvery a konanie skutkov milosrdenstva. Tak obraz Božieho milosrdenstva tvorí vizuálny obsah a predstavuje celú úctu k Božiemu milosrdenstvu. Prax činného milosrdenstva sa môže realizovať trojakým spôsobom, ako pri inej príležitosti definoval Spasiteľ. Sú to čin, slovo, a modlitba.
Ježišove slová o obraze, ktorý má pripomínať požiadavky jeho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je mŕtva, poukazujú na slová z Listu sv. Jakuba : ".... čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky?"

Dejiny obrazu

Zjavením 22. februára 1931 v Plocku sa začalo uctievanie Božieho milosrdenstva. Vtedy Ježiš poveril Faustínu namaľovať obraz, ktorý sa mal uctievať na celom svete a mal byť totožný s detailmi videnia. Nebola to ľahká úloha. Ježiš jej dal vedieť, že chce, aby obraz, o ktorom vravel, bol namaľovaný štetcom a posvätený na Druhú veľkonočnú nedeľu, čiže v zamýšľaný sviatok Božieho milosrdenstva.
Keď svätica nevedela, čo ďalej robiť, vybrala sa k predstavenej Róze Klobukowskej. Keď k nej pristupovala, tíško povedala : „ Pán Ježiš mi prikázal vidieť ho v predstavených “, potom rozprávala o zjavení a žiadosti Pána Ježiša namaľovať obraz s nápisom „ Ježišu, dôverujem v Teba !“ Sestra Róza nebrala tieto slová vážne, ale predsa len jej dala štetec, plátno a povedala : „ Dobre, sestra, maľuj !“ a na potvrdenie nadprirodzenosti zjavenia žiadala nejaký znak.
Sestra Faustína sa pokúšala naskicovať obraz, ale bez väčšieho úspechu. Deti z okolia vtedy postávali naproti oknám sestier a videli, ako z jedného z nich vychádzajú lúče. Bolo to okno sestry Faustíny. Ostatné rehoľníčky situácia znepokojila, vybrali sa teda za predstavenou a prosili, aby zasiahla.
Keď išla v novembri 1932 na tretiu probáciu do Varšavy, predniesla matke generálnej predstavenej (teraz osobne) žiadosť Pána Ježiša. Predstavená však aj teraz prijala Faustínine slová skepticky.
V ustavičných útrapách, nenachádzajúc pochopenie ani u predstavených, ani u spovedníkov, zmietaná neistotou, že to všetko je mam a výmysel, a z druhej strany ustavične vnútorne poháňaná, nevedela Faustína, čo si ďalej počať. Vnútorne rozorvaná začula vo Veľkom pôste roku 1933 z úst Spasiteľa dramatické slová napomenutia. Chcela síce poslúchnuť Božiu vôľu, ale mučená ťažkosťami sa rozhodla, že pri spovedi pred večnými sľubmi poprosí spovedníka o uvoľnenie z povinnosti maľovať obraz. Spovedník, ktorým bol o. Józef Andrasz SJ, ju nielenže nezbavil zverenej úlohy, ale jej aj zakázal odkloniť sa od vnútorných vnuknutí.

Po večerných sľuboch poslali sväticu do vilnianskeho kláštora, kde mala plniť funkciu záhradníčky. Práve vo Vilne, v meste Matky Božieho milosrdenstva – Matky Božej Ostrobramskej, sa mala konečne splniť žiadosť Pána Ježiša – namaľovanie obrazu Božieho milosrdenstva. V tomto neobyčajnom meste stretla Faustína kňaza, ktorý sa stal jej duchovným vodcom a spolu s ňou hlásateľom posolstva Božieho milosrdenstva. Týmto jasnozrivým človekom bol o. Michal Sopočko, profesor pastorálnej teológie a zároveň pravidelný spovedník v Kláštore Matky Božieho milosrdenstva vo Vilne. Dva razy mala predtým svätá Faustína videnie kňaza, ktorého jej Boh dá na pomoc ; s istotou ho spoznala v o. Sopočkovi.
Jemu prezradila kategorickú žiadosť Pána Ježiša, aby namaľovala obraz Božieho milosrdenstva. O. Sopočko nebol spočiatku celkom presvedčený o hodnovernosti zjavenia, preto poslal sv. Faustínu na psychiatrické vyšetrenie, ktoré vykonala Dr. Helena Maciejewska. O. Sopočko napokon ustúpil ustavičnému naliehaniu. Hoci, ako sám priznal, skôr zo zvedavosti, ako z presvedčenia o nadprirodzenosti zjavenia sa ujal veci namaľovania obrazu Milosrdného Krista. O. Sopočko sa obrátil s objednávkou na Eugieniusza Kazimirowského, pomerne priemerného maliara, špecialistu najmä na portréty a náboženské maľby.
2. januára 1934 sa sestra Faustína po prvý raz vybrala do ateliéru A. Kazimirowského a odvtedy pravidelne raz a niekedy aj dva razy do týždňa usmerňovala umelcov štetec. Sestra Faustína nebola s postupom prác spokojná, podoba Krista sa jej nezdala taká pekná ako vo videní. Raz po návrate domov sa vybrala do kaplnky a veľmi plakala. Vtedy povedala Pánu Ježišovi : „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?“ V tom počula slová : „Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby ani štetca, ale v mojej milosti“.
V júli 1934 bol obraz konečne hotový. O. Sopočko dal z vlastných peňazí hororár E. Kazimirowskému a obraz si vzal do bytu. Obraz Božieho milosrdenstva bol formálne majetkom o. Sopočka a spočiatku ho mal vo svojom byte. Na jeseň roku 1934 ho zavesili v klauzúre v tmavej chodbe kláštora bernardínok pri Kostole sv. Michala, ktorého bol o. Sopočko správcom.

Sestra Faustína naliehala, aby bol obraz Božieho milosrdenstva vystavený na verejnosti. Obrátila sa preto s týmto odkazom Pána Ježiša na o. Sopočka, aby obraz umiestnil počas osobitného trídua na počesť osláv 1900. výročia vykúpenia v Ostrej Brame. Tento zámer sa ukázal absolútne neuskutočniteľný. Ostrá Brama totiž bola významnou posvätnou pamiatkou Vilna a umiestnenie iného obrazu v nej bolo prinajmenšom nevhodné. Nakoniec sa to podarilo. Čas trídua pripadol na piatok, sobotu a nedeľu hneď po Veľkej noci. Takýmto obdivuhodným spôsobom sa malo splniť vrúcne želanie Pána Ježiša, aby obraz Božieho milosrdenstva bol uctievaný na Druhú Veľkonočnú nedeľu.

20. júna 1935 znovu vystavili obraz na verejnú úctu. Stalo sa to na slávnosť Božieho tela, keď plátno s obrazom Milosrdného Krista postavili na jeden zo štyroch oltárov. O. Sopočko spomínal, že obraz niekoľko ráz použili pri oslavách Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi vo vilnianskej farnosti. V decembri 1935 Pán Ježiš ešte raz prikázal sestre Faustíne, aby obraz vystavili na verejnú úctu a aby nebol za bránami kláštornej klauzúry. Sestra Faustína sa toho nedočkala, bola preložená do Walendowa pri Varšave.
Onedlho Faustínu preložili do Krakova. Tam ju čakala radostná správa z Vilna. O. Sopočko jej v liste z 15. mája 1936 oznámil, že začal publikovať články o Božom milosrdenstve a že na Druhú veľkonočnú nedeľu 1936 umiestnil obraz Božieho milosrdenstva v Kostole sv. Michala.
10. júna 1936 o. Sopočko oznámil sestre Faustíne, že jeho kniha s názvom Božie milosrdenstvo a reprodukciu obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa na obálke už vyšla. Autor rozposlal po 150 exemplárov tejto knižky.

Modlitby sestry Faustíny

Novéna k Božiemu milosrdenstvu

Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti. “

S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase. Ak bude táto modlitba vychádzať z dôvery potvrdenej skutkami milosrdenstva, stane sa skutočným prejavom pobožnosti.

Začína sa na Veľký piatok.

„Túžim, aby si počas týchto deviatich dní privádzala duše k prameňu môjho milosrdenstva, aby načerpali silu, úľavu a všetky milosti, ktoré budú potrebovať v ťažkostiach života, a zvlášť v hodine smrti. Každý deň privedieš do môjho srdca inú skupinu duší a ponoríš ich do mora môjho milosrdenstva. A ja všetky tieto duše privediem do domu môjho Otca. Budeš to robiť v tomto aj v budúcom živote. A duši, ktorú privedieš k prameňu môjho milosrdenstva, nič neodmietnem. Každý deň budeš prosiť môjho Otca pre moje bolestné umučenie o milosti pre tieto duše." Odpovedala som: Ježišu, neviem, ako sa mám tú novénu modliť, a ktoré duše mám ako prvé priviesť do Tvojho najľútostivejšieho Srdca." A Ježiš mi odpovedal, že mi každý deň povie, ktoré duše mám priviesť do jeho Srdca.

1. DEŇ

„Dnes mi priveď celé ľudstvo, zvlášť všetkých hriešnikov, a ponor ho do mora môjho milosrdenstva. Tým ma potešíš v trpkom smútku, ktorý mi spôsobuje strata duší."

 Najmilosrdnejší Ježišu, ktorý sa zľutúvaš nad nami a odpúšťaš nám, nehľaď na naše hriechy, ale na našu dôveru, ktorú máme v Tvoju nekonečnú dobrotu, a prijmi nás do príbytku svojho najľútostivejšieho Srdca a nedovoľ, aby sme sa z neho niekedy stratili. Pokorne Ťa prosíme pre Tvoju lásku, ktorá Ťa spája s Otcom i Duchom Svätým. Ó, Všemohúcnosť Božieho milosrdenstva, záchrana hriešneho človeka, Ty si milosrdenstvo a more zľutovania, pomáhaš tomu, kto Ťa pokorne prosí.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na celé ľudstvo, a zvlášť na úbohých hriešnikov. Toto ľudstvo prebýva v najmilostivejšom Ježišovom Srdci a pre jeho bolestné umučenie preukáž nám svoje milosrdenstvo, aby sme oslavovali všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva na veky vekov. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA
- Na začiatku sa modlí: Otčenáš, Zdravas', Mária, Verím v Boha.
- Na velkých zrnkách ruženca: Večný Bože, obetujem Ti Telo a Krv, Dušu i Božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta - 1x
- Na malých zrnkách ruženca: Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom - 10x
- Na konci sa modlí: Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrtelný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom - 3x

2. DEŇ

„Dnes mi priveď duše kňazov a rehoľné duše a ponor ich do môjho nekonečného milosrdenstva. Ony mi dali silu vydržať bolestné umučenie, nimi ako tepnami prúdi na ľudstvo moje milosrdenstvo."

Najmilosrdnejší Ježišu, od ktorého pochádza všetko dobré rozmnož v nás milosť, aby sme dobre konali skutky milosrdenstva, aby tí, čo na nás pozerajú, chválili Otca milosrdenstva, ktorý je v nebi. Prameň Božej lásky v čistých srdciach prebýva, vykúpané v mori milosrdenstva, žiarivé ako hviezdy, jasné ako zora.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na vyvolených vo svojej vinici, na kňazské a rehoľné duše, a obdar ich silou svojho požehnania. Pre city Srdca svojho Syna, Srdca, v ktorom prebývajú, daj im silu svojho svetla, aby mohli viesť druhých na cestách spásy, aby spoločne spievali na slávu Tvojho nepochopiteľného milosrdenstva na večné veky. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

3. DEŇ

 „Dnes mi priveď všetky zbožné a verné duše a ponor ich do mora môjho milosrdenstva. Tieto duše ma utešovali na krížovej ceste, boli tou kvapkou útechy v mori horkosti.“

Najmilosrdnejší Ježišu, ktorý všetkým tak hojne udeľuješ svoje milosti z pokladnice svojho milosrdenstva, prijmi na do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca a nedovoľ, aby sme sa z neho niekedy vzdialili. Pokorne Ťa o to prosíme, pre Tvoju nepochopiteľnú lásku, ktorou horí Tvoje Srdce k nebeskému Otcovi. Nepreskúmateľné sú milosrdenstva divy, nepreskúma ich ani hriešnik, ani spravodlivý. Na všetkých hľadíš ľútostivo a všetkých priťahuješ do svojej lásky.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na verné duše, ako na dedičstvo svojho Syna a pre jeho bolestné umučenie udeľ im svoje požehnanie a zahŕňaj ich svojou ustavičnou starostlivosťou, aby nestratili lásku a poklad svätej viery, ale aby so všetkými zástupmi anjelov a svätých oslavovali Tvoje nesmierne milosrdenstvo na večné veky. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

4. DEŇ

„Dnes mi priveď pohanov a tých, ktorí ma ešte nepoznajú. Aj na nich som myslel vo svojom bolestnom umučenía ich budúca horlivosť potešila moje srdce. Ponor ich do mora môjho milosrdenstva."

Najmilostivejší Ježišu, ktorý si svetlom celého sveta, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše pohanov, ktoré Ťa ešte nepoznajú. Nech ich osvietia lúče Tvojej milosti, aby aj oni spolu s nami oslavovali Tvoje predivné milosrdenstvo a nedopusť, aby sa vzdialili z príbytku Tvojho najmilostivejšieho Srdca. Nech svetlo Tvojej lásky osvieti temnoty duší. Daj, aby Ťa tieto duše poznali a spolu s nami Tvoje milosrdenstvo oslavovali.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše pohanov a tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú a prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Pritiahni ich k svetlu evanjelia. Tieto duše nevedia, akým veľkým šťastím je Teba milovať. Daj, aby aj ony oslavovali hojnosť Tvojho milosrdenstva na večné veky. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

5. DEŇ

 „Dnes mi priveď duše heretikov a odlúčených bratov a ponor ich do mora môjho milosrdenstva. 

V bolestnom umučení mi trhali telo i srdce, teda moju Cirkev. Keď sa vracajú k jednote s Cirkvou, moje rany sa hoja, a tak zmierňujú moje utrpenie."

Aj pre tých, ktorí roztrhali Tvoje rúcho jednoty, plynie z Tvojho Srdca prameň zľutovania. Všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva, ó, Bože, aj tieto duše z poblúdenia vyslobodiť môže. Najmilosrdnejší Ježišu, ktorý si dobrotivosť sama, Ty neodmietaš svetlo tým, ktorí Ťa prosia, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše heretikov i duše odlúčených bratov a pritiahni ich svojím svetlom k jednote s Cirkvou a nedovoľ, aby sa Ti stratili z príbytku Tvojho najmilostivejšieho Srdca, ale daj, aby aj oni zvelebovali Tvoje prehojné milosrdenstvo.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše heretikov a odpadlíkov, ktorí premárnili Tvoje dobrá a zneužili Tvoje milosti tým, že neústupčivo zotrvávali vo svojich omyloch. Nehľaď na ich omyly, ale na lásku svojho Syna a na jeho bolestné umučenie, ktoré trpel za nich, lebo aj oni prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Daj, nech aj oni oslavujú Tvoje veľké milosrdenstvo na večné veky. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

6. DEŇ

„Dnes mi priveď duše pokorné a tiché i duše malých detí a ponor ich do môjho milosrdenstva. Tieto duše sa najviac podobajú môjmu srdcu, ony ma posilňovali v horkých mukách agónie. Videl som ich ako pozemských anjelov, ktorí budú bdieť pri mojich oltároch. Na ne vylievam celé potoky milostí. Moju milosť je schopná prijať len pokorná duša, pokorné duše obdarúvam svojou dôverou."

Najmilosrdnejší Ježišu, ktorý si sám povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom," prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše tiché a pokorné a duše malých detí. Tieto duše privádzajú do úžasu celé nebo a nebeský Otec má v nich zvláštne zaľúbenie. Sú kyticou pred Božím trónom, ich vôňou sa opája sám Boh. Tieto duše majú stály príbytok v najmilostivejšom Ježišovom Srdci a neprestajne spievajú chválospev lásky a milosrdenstva na veky vekov. Duša skutočne pokorná a tichá,už tu na zemi rajom dýcha a vôňa jej pokorného srdca nadchýna samého Stvoriteľa.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše tiché, pokorné a na duše malých detí, ktoré prebývajú v príbytku najmilostivejšieho Ježišovho Srdca. Tieto duše sa najviac podobajú Tvojmu Synovi, vôňa týchto duší sa vznáša zo zeme až k Tvojmu trónu. Otče milosrdenstva a všetkého dobra,pokorne Ťa prosím pre lásku a zaľúbenie, aké máš v týchto dušiach, žehnaj celému svetu, aby všetky duše spoločne spievali na slávu Tvojho milosrdenstva naveky vekov. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

7. DEŇ

„Dnes mi priveď duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú moje milosrdenstvo, a ponor ich do môjho milosrdenstva. Tieto duše najbolestnejšie prežívali moje umučenie a najhlbšie prenikli do môjho ducha. Ony sú živým obrazom môjho ľútostivého srdca. Tieto duše budú žiariť v budúcom živote zvláštnym jasom. Žiadna z nich sa nedostane do pekelného ohňa. Každú zvlášť budem chrániť v hodine jej smrti."

Najmilosrdnejší Ježišu, ktorého Srdce je láska sama, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú veľkosť Tvojho milosrdenstva Tieto duše sú silné silou samotného Boha a uprostred všetkých útrap a protivenstiev idú vpred, dôverujúc v Tvoje milosrdenstvo. Tieto duše sú zjednotené s Ježišom a nesú na svojich pleciach celé ľudstvo. Tieto duše nebudú prísne súdené, ale v hodine smrti ich zahrnie Tvoje milosrdenstvo. Duša, ktorá oslavuje dobrotu svojho Pána, je ním zvlášť milovaná. Je vždy blízko prameňa živého a načiera milosti z milosrdenstva Božieho.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše, ktoré oslavujú a uctievajú Tvoju najväčšiu vlastnosť, Tvoje nekonečné milosrdenstvo a ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Tieto duše sú živým evanjeliom, ich ruky sú plné skutkov milosrdenstva a ich duša naplnená radosťou spieva pieseň milosrdenstva Najvyššiemu Pokorne Ťa prosím, Bože, preukáž im svoje milosrdenstvo pre nádej a dôveru, ktorú v Teba vkladajú. Nech sa na nich vyplní Ježišovo prisľúbenie: „Duše, ktoré budú uctieval moje nekonečné milosrdenstvo, ja sám budem chránil v živote, a zvlášť v hodine smrti, ako svoju chválu." Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

8. DEŇ

„Dnes mi priveď duše, ktoré sú vo väzení očistca, a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva, nech potoky mojej krvi ochladla ich páľavu. Všetky tieto duše veľmi milujem splácajú dlh mojej spravodlivosti. Je v tvojej moci priniesť im úľavu. Vezmi z pokladnice mojej Cirkvi všetky odpustky a obetuj ich za ne... Ó, keby si poznala ich utrpenie, neprestajne by si obetovala za ne duchovnú almužnu a splácala mojej spravodlivosti ich dlhy."

Najmilostivejší Ježišu, ktorý si povedal, že chceš milosrdenstvo, privádzam do príbytku Tvojho najmilostivejšieho Srdca duše z očistca, duše, ktoré sú Ti veľmi milé, ale musia splatiť [dlh] Tvojej spravodlivosti. Nech potoky krvi a vody, ktoré vytryskli z Tvojho Srdca, uhasia plamene očistcového ohňa, aby sa aj tam oslavovala moc Tvojho milosrdenstva. Zo strašnej páľavy očistcového ohňa vznáša sa ston k Tebe, milosrdný, ale zakúsia potešenie, úľavu a osvieženie, v potoku preliatej krvi a vody.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na duše trpiace v očistci, ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Pokorne Ťa prosím pre bolestné umučenie Ježiša, Tvojho Syna, a pre celú horkosť, ktorou bola naplnená jeho najsvätejšia duša, preukáž svoje milosrdenstvo dušiam, na ktoré hľadíš svojím spravodlivým pohľadom. Nehľaď na ne inak, ako cez rany Ježiša, Tvojho najmilšieho Syna, lebo veríme, že Tvoja dobrotivosť a zľutovanie sú nekonečné. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

9. DEŇ

„Dnes mi priveď ľahostajné duše a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Tieto duše najbolestivejšie zraňujú moje srdce. Kvôli nim najviac trpela moja duša v Getsemanskej záhrade. Ony boli príčinou, že som vyriekol slová: „Otče, vezmi odo mňa tento kalich, ak je to Tvoje vôľa. “Pre ne je poslednou záchranou utiekať sa k môjmu milosrdenstvu."

Najmilostivejší Ježišu, ktorý si zľutovanie samo, privádzam do príbytku Tvojho najmilostivejšieho Srdca ľahostajne duše. Nech sa v ohni Tvojej čistej lásky rozohrajú tieto zľadovatelé duše, ktoré sú podobné mŕtvolám, a ktoré Ťa tak odháňajú od seba. Ó, najmilostivejší Ježišu, použi všemohúcnosť svojho milosrdenstva, pritiahni ich do samotného ohňa svojej lásky a obdaruj ich svätou láskou, lebo Ty všetko môžeš. Oheň a ľad nemožno spojiť. Alebo oheň zhasne, alebo ľad sa roztopí, ale Tvoje milosrdenstvo, ó, Bože, ešte väčšej biede pomôcť môže.

Večný Otče, vzhliadni milosrdným okom na ľahostajné duše ktoré prebývajú v najmilostivejšom Ježišovom Srdci. Otec milosrdenstva, pokorne Ťa prosím pre trpké umučenie Tvojho Syna a pre jeho trojhodinové zomieranie na kríži dovoľ, aby aj ony oslavovali Tvoje priepastné milosrdenstvo. Amen.

+ KORUNKA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Modlitby v hodine Božieho milosrdenstva

Medzi početnými zjaveniami týkajúcimi sa úcty k Božiemu milosrdenstvu sa len dve týkali jeho ďalšej formy – Hodiny milosrdenstva. Prvé z nich sa odohralo v októbri 1937 v Krakove. Ježiš vtedy Faustíne prikázal, aby o tretej popoludní uvažovala o jeho umučení, osobitne o odpustení okamihu smrti, a aby vyprosovala Božie milosrdenstvo, najmä pre hriešnikov. Podľa Spasiteľovej vôle je táto hodina časom veľkej milosti a milosrdenstva, keď Ježišova štedrosť nemá hraníc.

O štyri mesiace Kristus pripomínal Faustíne, že o tretej hodine popoludní má zvelebovať Božie milosrdenstvo a prosiť za celý svet, osobitne za hriešnikov. Ježiš opäť zdôraznil, že je to hodina veľkého milosrdenstva, v ktorej možno vyprosiť od neho čokoľvek. Aby ju jeho tajomníčka lepšie a plodnejšie prežívala, dal jej konkrétne spôsoby modlitby v hodine

milosrdenstva : modlitbou Krížovej cesty, keby bola ťažkosť pomodliť sa tú, môže sa nahradiť krátkou adoráciou Oltárnej sviatosti, a ak ani to nie je možné, treba sa zahĺbiť do modlitby na mieste, kde sa v tej chvíli nachádza.

" O tretej hodine pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet. Dovolím ti preniknúť do môjho smrteľného smútku. V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie ..."

"Pripomínam ti dcéra moja, že vždy ked budeš počut, ako hodiny odbíjajú tretiu, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tej chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu. V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina v ktorej sa dostalo milosti celému svetu - milosrdenstvo zvítazilo nad spravodlivostou. Dcéra moja, snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak aspoň na chvíľu vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš príst ko kaplnky, ponor sa do modlidby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu. Prajem si, aby každé stvorenie ctilo moje milosrdenstvo, ale najprv ty, lebo tebe som dal najhlbšie poznať toto tajomstvo."

Kňaz Rózycki uvádza tri podmienky potrebné k vyslyšaniu modlitieb, ktoré v tejto hodine prednášame :

• v modlitbe sa treba obrátiť na Ježiša,

• má to byť o tretej hodine popoludní,

• máme sa odvolávať na cenu a zásluhy Pánovho umučenia.

  Popri týchto podmienkach musia byť, samozrejme, splnené aj tri základné : predmet modlitby musí byť v súlade s Božou vôľou, modliť sa treba s dôverou a napokon po tretie, prosebník musí konať skutky milosrdenstva.

Prvá modlitba:

Ó, Krv a Voda, ktorá si ako prameň milosrdenstva vytryskla pre nás z Ježišovho Srdca - dôverujem v teba.

Druhá modlitba:

Ó, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Spravodlivosť Tvojho Otca by bola odčinená jedným Tvojim povzdychom, a všetky Tvoje obety sú jedine dielom Tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky...Keď si zomieral na kríži, obdaroval si nás večným životom. Keď si dovolil otvoriť svoj najsvätejší bok, otvoril si nám nevyčerpateľný prameň svojho milosrdenstva, dal si nám, čo si mal najdrahšie - krv a vodu zo svojho Srdca. Toto je všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva, z neho nám plynú všetky milosti.

Tretia modlitba:

Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem Tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne Ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, Prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne Ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tak drahocennou Tvojou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o tej veľkej cene Tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov... Ó, aká radosť horí v mojom srdci, keď vidím tú Tvoju nepochopiteľnú dobrotu, ó, Ježišu môj. Túžim priviesť všetkých hriešnikov k Tebe, aby oslavovali Tvoje milosrdenstvo na večné veky.

Štvrtá modlitba:

Ó, Ježišu rozpätý na kríži, pokorne Ťa prosím, udeľ mi milosť, aby som vždy, všade a vo všetkom verne plnil(a) najsvätejšiu vôľu Tvojho Otca. A keď sa mi bude zdať ťažké a namáhavé splniť Božiu vôľu, vtedy Ťa, Ježišu pokorne prosím, nech mi z Tvojich rán plynie moc a sila, a moje ústa nech opakujú: "Staň sa Tvoja vôľa, Pane".

Ó, Spasiteľ sveta, Milovník ľudského vykúpenia, ktorý v tak strašných bolestiach a mukách zabúdaš na seba a myslíš na spásu duší, najľútostivejší Ježišu, daj mi milosť zabudnúť na seba, aby som úplne žil(a) pre duše a pomáhal(a) Ti v diele spásy, podľa najsvätejšej vôle Tvojho Otca...

Piata modlitba:

Zomrel, si Ježišu, ale pre duše vytryskol prameň života a otvorilo sa more milosrdenstva pre celý svet. Ó, prameň života, nepochopiteľné Božie milosrdenstvo, obklop celý svet a vylej sa na nás.